Káva v Sheratone

K mojim nerestiam patrí káva. Oddávam sa jej, čiernej a voňavej, každé ráno. Najradšej ju ale mám tak, ako si ju sama zalejem, je to rituál, kúzlo. Aj hrnček si vyberám podľa nálady.

Nikoho nenapadne pozvať na čaj, asi to neznie dosť amatérsky. Čajovní je menej, ako kaviarní, to je tiež pravda. Dnes je to celkom narovnako, môže pozvať, kam chce, je to len teoretická rovina, keď máme cez oba štáty pozatvárané všetky prevádzky, kde sa dá posedieť a podebatovať nezáväzne miesto predohry.

A prekročiť čiaru, možno by aj pukla, to sa naozaj vôbec nesmie, len tak si ísť do susedného mesta. Tak som sa z diaľky smutne dívala na vežu kostola sv. Vavřince, nie je to zas taká diaľka, je vidieť aj kríž na veži, a človeku len zovrie srdce, že nadosah je v nekonečne. Teraz upozornenie pre citlivejšie povahy, tu boli napísané nadávky od pľúc, ešte zdravých, čiže dooosť rázne.

Mi tú kávu v hoteli, kde vstup bol krytý tak, že ubytovaní mohli priletieť malým lietadlom rovno pred vchod aby nezmokli a ešte pri tom ďalší mohli vystupovať z áut, pripomenul jeden neodbytný ... asi chlap.
Veľmi si vážim čas svoj aj iných a tak skraja poskytnem informáciu, že nedostane čo chce. Nevzdal to, vymýšľal všetky možné lákadlá. V reklamnom priemysle by sa asi uplatnil, trepal nezmysly ostošesť. Proste, jeho ponukový list začal kávou v niečom takom honosnom, až prehnane luxusnom /čo je samozrejme nedostupné/, ...

Pamätná hláška na záver debaty bola: "tak keď nie kafe, tak aspon sex v aute"

Z akého je okresu som sa radšej nepýtala))))