Kruhy v obilí

Nemyslím, že kedysi neboli sexuálne úchylky. Dnes sa ale za ne neposiela na Sibír, ani do pekla, ani do iného väzenia, v súčasnosti nie je potrebná ani svadba so ženou, aby muž maskoval svoju orientáciu. Verejne sa môže chváliť aj svojou záľubou v lolitkách...

Prechádzala som sa, myslela som si, že mimo civilizácie. Ibaže, ak človek natrafí na plechovky a plasty a masky a celofány, uvedomí si, že nie je dosť ďaleko od ľudí. Pripomenulo mi to slečnu, vídala som ju, chválila sa tým, že od základky žije so starším pánom, ktorý jej vybavil prácu modelky. Zdalo by sa, že budú spolu až do smrti, veď bol o tridsať rokov starší. Ibaže, sotva prekročila dvadsiatku, vymenil ju za nový model. Aj mi jej bolo ľúto, že sa musí vrátiť do detskej izby k súrodencom, až- proste videla som ju, ako na ulici nenápadne púšťa na zem sopľavú vreckovku. Nijaké, aspon symbolické zaváhanie, otáčanie sa, hľadanie koša na smeti. Zvyk, bežné gesto. V momente jej krása vybledla.

Vlastne, pripomenula mi kruhy v obilí. Videla som pri prechádzke ohromnú, skoro dokonale kruhovú preliačinu v poli plnú vody. A ešte aj bahnitý lem. Aj tam narastie obilie, ako na celom tom láne poľa. Ibaže slabé, neduživé a v lete po dažďoch keď zafúka, padne na zem, aby mohli vznikať nové teórie. Žiadna záhada.

A od takej slečny sa dá čakať iné, keď má korene v bahne?