Jarný deň

Nespomínam si, aký bol deň, keď sme si spolu začali.

To bolo čisté živočíšne iskrenie. Obaja s dobrodružnou povahou. Hniezdenie ani náznakom. Sex, milovanie, experimentovanie. Také to skvelé kamarátenie s výhodami.

Pre pravidelný mesačný cyklus sa dalo predvídať, kedy sa dá. Raz to ale príroda zariadila inak, a so zasunutým tampónom sa toho veľa nevymyslí. Chuti ale nerozkážeš, obzvlášť, keď on môže a neváha, robí, čo robí rád a je pri tom prirodzený, pekný ako socha Dávida. Lákavý. Pozerať sa, ako si užíva a stískať kolená? Vlastné telo je často nenapísaná báseň, neobjavený svetadiel. Klitoris o chvíľku vyzeral ako vztýčená zbraň, nohavičky spôsobovali diskomfort až museli dole. Hlava hovorila, že ňehigieňické, ale telo si šlo svoje...
Lovili sme potom šnúrku od tampóna, ale hrdinsky ma ubezpečil, že so mnou pôde na pohotovosť a vytrpí to tam so mnou. Našťastie, nebolo treba.

Teraz sa tomu už smejem, ale akože, tak rýchlo, ako vtedy, sa nadšenie ešte nikdy nescvrko)

Sneží už od obeda, a tak sa roja spomienky. Jarný deň ako stvorený na snívanie.