Zdravotná

Rozpustila som si vlasy na kraji lesa a dovolila nohám, nech kráčajú, kam chcú.

Zaviedli ma k spomienkam.

Celkom prvý chlapec, ktorý ma pozval na rande. Bol o šesť rokov starší. Zo susednej dediny. Tam sme sa aj stretli na akejsi zábave v kulturáku. Stretnutie sme mali pred školou, čakal, a mal hlúpy nápad zveriť na mňa, kam pôjdeme. Bola som po vyučovaní usedená a tak som zvolila akýsi lesopark. Dozvedela som sa, že do takého blata ich nehnal ani najsadistickejší veliteľ na vojne a neskôr aj to, že prvé rande sa stalo aj posledným.

Posed, ktorý niesol poradové číslo, mi pripomenul sex na podobnom. Nikdy nikomu som sa s tým nezdôverila. Manžel ma tam vytiahol, lebo jeho žiarlivá milenka videla z toho svojho jedenásteho poschodia, či parkuje doma a prišla by urgovať, že mešká. Už je to premlčané. Ale hanba ma fackuje vždy, keď si spomeniem.

Nohy ma viedli lesom, keďže som "chabrus na pľúca", k bylinkám. Potom aj k perverzným dieram v stromoch, kostre nejakej zveri, a medvediemu cesnaku, ktorý sa po nájazdoch nás ľudí jedného dňa nespamätá.

Les je v tomto období najbezpečnejší. Žiadne lístie, ktoré by bránilo v prehľade. Ešte nie sú kliešti, Mám paniku z predstavy, že si na niektoré miesta ani nedovidím, ani nedočiahnem, a čo potom? Pŕhľava je malinká, lopúchy nerastú a celoživotný kamarát svízel přítula sa ešte netúli...