Prítomná situácia

8.4.2021 04:08 AldebaranZA

V mojom predchádzajúcom blogu som uzavrel a ujasnil minulosť.
Teraz spíšem aká je prítomnosť.

Napriek rokom trvajúcim neúspechom v rozvoji intímneho života s manželkou, nevyhasol môj oheň a chtíč po sexe.
Momentálne je uzavretý a vedome potlačený no stále dosť silný aby ovplyvňoval moju stabilitu, pocity a rozhodnutia v životných situáciách.

Sex pre mňa stále nieje len o mojom uspokojení, keď si ho telo žiada. K vlastnej spokojnosti potrebujem dokázať ženu priviesť k slasti a pocitu že sex je skvelý. Neustáli neúspech pri jedinej žene s ktorou mám možnosť sa milovať však zanechal silný pocit neschopnosťi.
Tá sa najčastejšie ukáže, pri samotnom milovaní v podobe prichádzajúcich myšlienok a neistoty: má to vôbec zmysel,  schladne keď jej teraz poviem aby sa otočila, vydržím keď plne preberiem iniciatívu...  Už samotné premýšľanie napokon ničí atmosféru, čo vedie zas len k neúspechu.
Neúspech zase k zníženiu sebadôvery. A nízka sebadôvera k neschopnosťi nielen reálne prežívať vzťah ale aj nadväzovať kontakty s príťažlivými ženami. Pri nich sa vo mne automaticky prebudí časť osoby, ktorá túži vyriešiť túto situáciu vyhľadaním milenky, pri ktorej budem mať možnosť konečne dokázať , že oprostením od nezáujmu a citových blokov viem uspokojiť ženské túžby, potreby, emócie... a že kvalitný sex není len v mojich predstavách. Tieto myšlienky ale bojujú s vedomím, že pri stávajúcej úrovni sebadôvery, doterajšieho pristúpu a schopnosťami v komunikácii nie som pripravený využiť príležitosť, ktorú poskytne náhoda. Zároveň je tu rozhodnutie, že pred tým ako prístúpim k takému kroku, skúsim všetko čo viem aby som prebudil záujem v manželke. Ak raz totiž týmto mostom prejdem už nebude cesta späť. Potom by už len čas mal vo svojej moci ukázať či to bol krok, ktorý môjmu manželstvu pomohol alebo bol začiatkom jeho konca.

Preto momentálne nehľadám ženu na zoznámenie ale na rozhovory v ktorých môžem vyjadriť svoje myšlienky názory, pocity, vedomosti, potreby... A hlavne dostať realistickú a úprimnú spätnú väzbu. Na jej základe, by som hádam mohol začať budovať väčšiu sebadôveru ale aj ziskať nové názory, nápady a pohľady na moju situáciu.

Vzhľadom na to, že niesom úplne zbehlý v nadväzovanií komunikácie cez internet a vymýšľaní oslovujúcich správ. Je táto forma písania blogov pre mňa jednoduchšia. Každá žena či muž, kto si ho prečíta, sám uzná či je ochotný venovať mi svoj čas a záujem.

Na záver len dodám, že slušnosť s akou tu komunikujem je odrazom povahy nie nesmelosti.

Komentáře uživatelů

Pro přidání komentáře se prosím přihlaste.

Pořadí komentářů: Podle jazyka Podle data
Myslím, že v tom sa tu zhodneme viacerý, ak nie všetci. Komunikácia najmä tá, ktorá má niečo vyriešiť ale požaduje aj záujem. A ten jednostranný nestačí. Takže ak chcem s manželkou o sexe komunikovať potrebujem v nej vzbudiť záujmem. A tam už strácam možnosti o ktorých viem.
Základom každého vzťahu je komunikácia, ktorá ak absentuje tak skôr či neskôr vedie k radikálnemu rozhodnutiu...
Že človek musí sám chcieť zmenu, viem svoje z vlastného rozhodnutia.
Nepožadujem teda od manželky aby sa zmenila.
Pracujem na úprave jej celkového pohľadu na život ale to je na iné rozprávanie.

Tu riešim potrebu ako docieliť aby prestala premýšľať o sexe ako o niečom nepotrebnom čo vychádza len vtedy, keď sú vyriešené všetky ostatné záležitosti .
Jej prístup k väčšine životných skúseností: Keď som sa raz popálila riešiť to znova už nechcem.
My zaväzuje a veľmi komplikuje možnosti priniesť nové spôsoby na riešenie starých problémov.  Hlavne ak tie sú zahrabané pod prilevom nových a "dôležitejších".

Ukážky potenciálu, ktorý v sebe má keď prestane premýšľať  my dávajú veľkú nádej, že dokáže splniť väčšinu z mojich predstáv a snov.

Preto sa snažím o vyriešenie situácie doma

Viem priveľmi dobre, že milenka nieje riešenie a práve naopak môže všetko skomplikovať až zničiť.

Ťažko sa mi ale zbavuje tej myšlienky.

Manželka je moja prvá, no v začiatkoch som ani nepomyslel na to, že by mohla byť rovno aj jediná. Dievča, ktoré malo byť mojou prvou láskou, sa stalo mojou manželkou. Celkovo som s tým zmierený, bola to moja voľba. Keď ale milovanie nieje súhra ale skôr zápas, otázka či s inou ženou by to bolo iné prichádza zakaždým.

Čo sa týka komunikácie, tak moja snaha celkovo sa porozprávať je stála. No aktuálne, keď začnem, manželka hneď presmeruje debatu na všetky domáce starosti, ktoré ju napadnú, pridá výchovy detí, finančnú situáciu... A keď sa snažím prejsť na tému sex tak ten je na poslednom mieste jej zoznamu pretože sú dôležitejšie veci.
Z môjho pohľadu, rieši vzniknuté problémy miesto zamerania na príčiny a to rozumnú debatu ukončí.
Mne teda prijde, ze na takovy problemy jses nejak moc mladej.
Este jedna myslienka ma napada. Su ludia, co si myslia, ze ten druhy sa kvoli nim zmeni. Mozno boli aj tak vychovani... Hlboky omyl. Clovek sa zmeni len vtedy, ked sam chce. A kazda zmena chce cas. Ja som svojej zene porozpraval o tom, co som od manzelstva ocakaval a co mi chyba. Aj to, o com som snival od pubertalnych cias. A vyrozpraval som sa aj z tych frustrujucich pocitov s tym, ze to dalej neviem zvladnut. Ze by som rad vedel, co si predstavuje a ocakava ona. Pripadne, nech mi poradi, co dalej...
Ano, moze to mat 3 efekty - okrem pozitivneho aj rozchod, pripadne zotrvavanie v "nefunkcnom" vztahu s naslednou frustraciou a zacarovanym kruhom. Ak je vsetko ostatne vo vztahu OK, je sanca, ze Ti to vyjde.
Drzim palce.
Milenka to nevyrieši. Komunikácia a ak to nepomôže, tak rozchod.
Viem si predstavit, cim prechadzas, sam som si uzil 12 rokov bez sexu. Mne sa to prihodilo po 40-ke. A prechadzal som presne tym, co popisujes. Keby ma take cosi postihlo v Tvojom veku, asi by som to nerozdychal. Aj v 40-ke to nie je jednoduche. Vzhladom na hektiku, pracovne vytazenie, az tyzdne "nutenej prace z domu", ked sme boli spolu 24/7 prispeli k tomu, ze sme si nasli cas porozpravat sa.
Pozri si blogy MerryBoy a komentare k nim. Pripadne aj moje 2 blogy. Tam je v podstate vsetko o mne. Tych pricin, preco je to tak, moze byt vela. Ani ja som sa pravdepodobne nedozvedel vsetky, mozno to nevie ani moja zena. Presiel som si par bezsennymi nocami a depresivnymi dnami, kym som si to v hlave zosumiroval a nejako som sa odhodlal vsetky tie moje pocity a frustracie vypovedat. Na zaciatku bol hnev, aj plac, nepochopenie, ale nastastie to skoncilo s tym, ze sa mame radi a ked sme preskakali kopec inych problemov, tak si poradime aj s tymto.
Poradit Ti okrem toho, ze si musis utriast myslienky a prekonat tu psychicku barieru a odhodlat sa vazne s manzelkou porozpravat, neviem nic. Ako je to so silne veriacimi ludmi, netusim, radsej sa s nimi do debaty nepustam, lebo by som bol hnusny liberal = zvrhlik a vyznavac kultury smrti, ktoreho caka akurat peklo. (Kedze mam hodnoty trosku inak usporiadane. -> Sudim podla reakcii mojich 2 veriacich kolegov.)