iskra vs. cibuľa

29.4.2021 06:21 MissKiss

Ako raz v rozprávke povedal Shrek: My zlobri sme ako cibule - máme vrstvy.
Dalo by sa to parafrázovať rovnako dobre aj na ľudí. Aj my máme vrstvy.
Vrstvy, ktoré môžeme postupne odhaľovať. Či už na sebe alebo na niekom inom - povedzme potenciálnom partnerovi. Ako pri lúštení hlavolamu. A tešiť sa z rôznych detailov, úchyliek, smiať sa na obsesiách, či pohoršovať sa nad zlozvykmi. Niekto rád odokrýva vrstvu po vrstve. Nie každý má ale tú trpezlivosť. Najradšej by sme vošli do supermarketu a v oddelení partnerov si vybrali hotové zboží čo najvernejšie sa približujúce našim predstavám a požiadavkám.

Mnoho z nás je nastavených tak, že hľadá zamilovanie - ten impulz, určitú iskru, ktorá musí preskočiť. Je to ako s papierom. Ten sa nám krásne rozhorí, keď preskočí iskra. Vzbĺkne a razom je po všetkom. Je to krátkodobý stav. Papier rýchlo zhorí a je po plameni. A čo potom? Zatiaľ čo zapáliť uhlie vyžaduje omnoho väčšiu námahu. Človek na to potrebuje vyvinúť viac energie, no tlenie uhlia je stabilné a vydrží neporovnateľne dlhšie. Verím, že ste všetci tejto metafore porozumeli a nemyslíte si, že Vás tu poučujem o správnom zapaľovaní ohňa, keďže grilovacia sezóna sa pomaly začína :)

Čo ľudia od zoznamovania očakávajú? Sú ochotní prísť na ďalšiu schôdzku len v prípade, že pri tom prvom kontakte cítili iskrenie či motýle v bruchu? A tých ostatných nemilosrdne odpíšeme mysliac si, že život je príliš krátky na to, aby sme sa snažili spoznať každého?
K napísaniu tohto článku ma inšpirovala aj kamarátka, ktorá sa nedávno vyjadrila, že radšej bude aj po 40ke sama, ak nespozná niekoho, kto ju očarí. Vraj je s tým už zmierená. Prvý dojem je pre ňu dosť dôležitý a takisto aj výzor. Prečo sa za každú cenu sústredíme na to iskrenie? Prečo sa od toho nemôžeme odosobniť a povedať si: Fajn, nejdem do toho s prehnanými očakávaniami, za skúšku predsa nič nedám.

Netvrdím, že výzor nie je dôležitý. A že sa máme zmieriť s kýmkoľvek, kto nám skríži cestu. Bez sympatií sa ľady pohnú len ťažko... Verím, že väčšina z nás rozlišuje medzi sympatiami a vzhľadom. Pri rozhovore s niekým, za kým by som sa na ulici možno neobzrela, si môžem uvedomiť, že mi je sympatický. Tým, že ho lepšie spoznám. Naozaj je prvý dojem natoľko zásadný?

Zažila som, že zo spolužiaka, ktorého som nejak zvlášť nemala rada, sa stal môj veľmi dobrý kamoš a po určitom čase som sa doňho dokonca zaľúbila. Nie preto ako vyzeral. Ale preto, aký bol... predovšetkým ku mne. Vyžadovalo to ale istý čas.

Naopak, ešte som nezažila lásku na prvý pohľad.

Určite tu boli muži, ktorí mi úplne pobláznili hlavu a nevedela som ani, ako sa volám. Ale to by som láskou nenazývala. A určite by som na základe takýchto pocitov neuvažovala o perspektívnom vzťahu.

Nechcem nikoho škatuľkovať, avšak moja skúsenosť je taká, že ľudia menej príťažliví vzhľadom, sú zaujímavejšie osoby, s ktorými sa človek nenudí. A tým, že ich spoznám viac do hĺbky (odhalím vnútorné vrstvy) sa pre mňa stávajú príťažlivejšími. Samozrejme, môže sa prihodiť, že po čase a po odokrytí pár vrchných šťavnatých vrstiev zistíme, že cibuľa je vo vnútri zhnitá. To sa stáva najmä vtedy, keď sme my alebo partner neúprimný v snahe zapôsobiť a zapáčiť sa. Ale to je téma na celý ďalší blog.

Teraz mi napadol príklad z jedného seriálu (Downton Abbey), kde si hlavný predstaviteľ zobral svoju manželku len kvôli majetku. A už ako starší, po XY rokoch, muž hovorí svojej manželke, aký s ňou bol šťastný, hoci sa do nej zamiloval až po prvom roku manželstva.
Jasné, nežijeme v seriáli, ani v 17. či 18. storočí, keď boli takéto zväzky bežné. Nečakám od nikoho, že si vezme za manželku/manžela náhodnú známosť a bude v nej hľadať zaľúbenie. Rada by som ale podotkla, že láska neprichádza z čista-jasna ako zázrak z neba. Je to každodenná práca na vzťahu a vyžaduje istý čas. Manželstvá z lásky sú v našej kultúre pomerne nové. Neprestali sme si tak trochu toto privilégium vážiť?

Patríte k tým, ktorí potrebujú cítiť to povestné iskrenie od úplného začiatku alebo Vám stačia počiatočné sympatie a radi odokrývate vrstvu po vrstve?

Na upresnenie - zaoberala som sa perspektívou dlhodobého a funkčného vzťahu, nešlo mi o dojmy, ktoré sú dôležité pri iných druhoch vzťahov (ako napr. milenecký). Len by som rada dodala, že tieto riadky sú moje osobné názory a dojmy. Nikomu ich nenútim a netvrdím, že iný názor neexistuje. Naopak, budem rada, ak so mnou NEBUDETE súhlasiť a podelíte sa o svoj pohľad/postoj do komentára. Teším sa!

P.S.: Srdečná vďaka patrí môjmu Drahému, ktorý mi vnukol pár podnetných myšlienok a metafor.

S pozdravom Vaša MissKiss

Komentáře uživatelů

Pro přidání komentáře se prosím přihlaste.

Pořadí komentářů: Podle jazyka Podle data
@tva_nocni_mura Ja som pri chuti väčšinou ráno (ešte plná energie), no samozrejme nie každé ráno sa to dá. Ideálny je ta to víkend, keď sa nemusím nikam ponáhľať :)
@AllWhatYouuNeed Chtíč po ránu si už snad ani nedokážu představit. Já jsem ráno ráda, že se po čtyřech dohrabu do koupelny a pak do práce. Prakticky ani nevím, jak se v té práci ocitnu. Ještě, že mám autopilota. *24*
Samozřejmě chtíč po ránu musí mít oba že :-D
@AllWhatYouuNeed Nie je zlé mať vysoké nároky, len je fér mať čo ponúknuť naoplátku ;)
2allwhatyouneed Co mi to jenom připomíná? Chlápek se po mejdanu proudí v posteli vedle neznámé ženské.
Prohlídne si ji a ptá se: "Kolik že je ti let?"
Ona: "Přece tolik, na kolik vypadám".
On: "Nekecej, tak dlouho nikdo nežije"

@misskiss Jiskra je fajn, ale sama o sobě zajistí maximálně pár divokých výměn tělesných tekutin. Po pár mesících je to stejný, jako kdyby nebyla. Buďto jsou kopatibilní a chtějí to udržet, nebo jsou od sebe.
Naštěstí u mě ženská, pokud mě neošuká po probuzení, tak je neperspektivní... :-DDD Takže by jí to nepomohlo. Ale k tomu líčení, když se mladý hezký holky začnou líčit výrazně a brzo, tak si tak dojebou obličej, že bez líčení nemůžou pomalu mezi lidi....
@AllWhatYouuNeed no sranda celkom. Tiež som mala spolužiačku na strednej, ktorú som bez makeupu videla prvý raz až po roku na triednej chate. Bol to zrazu celkom iný človek. Pravdou je, že to líčenie ju naozaj výrazne zmenilo, našťastie k lepšiemu. Hodilo sa jej to tak. Ale teraz už má dlhoročného priateľa a ten vyzerá, že ju má rád aj takú nenalíčenú :) pokiaľ len stále nestáva skôr, aby sa stihla nalíčiť :D
Muži ve zralém věku umí lépe lhát a nepletl bych si hormony s láskou....a starej chlap se vedle mladý holky cejtí zkrátka silně a mladší, dělá mu to dobře. Tím neříkám, že jsme všichni lháři atd. K té atraktivitě ještě, přehodím to do druhého světa.... žena může být velmi dobře nalíčená, výrazně, určitě tím stráví spoustu času. Pak k ní přijde chlap a ještě to neznamená, že má doma uklizeno... a hlavně šok může nastat v momentě, kdy se odlíčí.... znám příběhy, že holka se nechala vidět neodlíčená až po půl roce a předtím vždy stávala dříve než partner, aby jí neviděl naostro :-DDD
@AllWhatYouuNeed Ďakujem za príspevok :)
S tými hormónami som to netušila a zo správania sa mužov vo vyššom veku (čo som sama odpozorovala) by som to ani nepovedala...

Som Ti vďačná za poznámku o iskrení. Asi som si to neuvedomila a v článku to mohlo vyznieť úplne inak. Určite aj z počiatočného iskrenia môže vzísť perspektívny vzťah, pokiaľ obaja chcú a ako si správne podotkol, sú ochotní na vzťahu pracovať. Nechcem všetky iskrivé vzťahy odsudzovať na zánik. Veď iskrenie je predsa skvelé. Len by to nemalo ostať len pri iskrení...
Ľudia sa však môžu spoliehať na to iskrenie - ako by to bol hlavný ukazovateľ šťastia a spokojného vzťahu a myslia si, že to pôjde samo a budú šťastní na veky.

A čo sa vzhľadu týka, mala som na mysli skôr isté vrodené rysy a črty - hold každému nebolo rovnako dané. Nie všetko zachráni parfém a vkusné oblečenie... Na strane druhej, je mnoho spôsobov, ako sa môže zatraktívniť i priemerne vyzerajúci človek. Teóriu asi všetci ovládame. Docieliť to môže zabrať kopu práce, ale je to známka toho, že dotyčný/dotyčná sú cieľavedomí, majú isté ambície. Takže dbať o svoj vzhľad a svoje zdravie je prirodzená vec. Menej atraktívnym človekom som nemala na mysli zanedbaného človeka.

Áno, ďalšia dobrá poznámka. My ľudia proste radi triedime, zaraďujeme a škatuľkujeme. Uľahčuje nám to orientovať sa v chaotickom svete a šetriť čas i energiu - než by sme si dali námahu niekoho spoznať, je jednoduchšie ho "odsúdiť" podľa prvého dojmu.


Začnu s tím zamilováním, ženě se hormony lásky produkují rovnoměrně celý život, u mužů je největší příděl kolem 20-tého roku a po 30-tém to klesá dolů, má to dobré genetické důvody, přesto spousta mužů opouští své rodiny.

S tou kamarádkou je to zajímavé, myslím, že seznamování má určitý postup jak píšeš. Důležité podle mne je to, že pokud něco od druhého chci, měl/a bych to sám/a splňovat. Jiskření jako takové je velmi důležité, problém je, že si řada lidí myslí, že na tom vztahu není potřeba pracovat a ono se na tom musí pracovat úplně stejně, jako by to jiskření neproběhlo.

S tím vzhledem je to zajímavé, je důležité, jak se o sebe člověk stará, protože je to prognóza toho, jak asi bude za pár let vypadat a je pravdou, že v tomhle ohledu mají muži větší rezervy než ženy obecně. Takže za mě je vzhled důležitý, pokud se třeba holka nehýbe, je to na ní vidět. A není to jen o tom, jak člověk vypadá, ale jak by mohl vypadat, kdyby cvičil, hezky se oblékal, zdravě jedl, věděl co mu sluší. Těch pořádů proměn, kdy z neatraktivního člověka specialisté udělali mnohem vizuálně atraktivnější bytost, těch je dost. A píšu to zejména proto, že nemastný neslaný vzhled, může predikovat nedostatek ambicí.

Spíš bych to otočil a myslím si, že mnoho mužů a žen, které by okolí označilo za atraktivní, trpí syndromem "hlouposti", protože si spousta lidí myslí, že dotyční jsou pouze hezcí.... ale oni můžou mít mnohem hlubší kvality. A poměrně drsnou slupku, pod kterou si v rámci ochrany sebe sama málokoho pustí. Další otázka související se vzhledem, spousta lidí radši bude s partnerem, který jim tolik nevyhovuje, protože rezignují na myšlenku a na práci, že budou s partnerem, který jim naopak vyhovuje velmi, protože to je o mnoho těžší a náročnější.