Anatómia zamilovanosti

Sme spolu naozaj šialene veľa?

"Absťák" prichádza na mňa prakticky okamžite. Som silný a nezávislý muž predsa, dnes odolám tomu pokušeniu! "Vykonávam zodpovednú robotu a asi by som mal byť viacej sústredený", snažím sa preargumentovať samého seba. Ešteže mám dve kamery v mojej domácej pracovni. Sedím na mítingu, kde sa rozhoduje nielen o peniazoch, ale aj o osudoch ľudí. Som slaboch! Som zároveň smelý a nebojím sa odhalenia. Môj limbický systém vrátane amygdaly je zrejme v ruinách. Emócie sú na kolenách pred tebou. Nevydržím a zapínam si aj teba. Cez éter lietajú srdiečka a gestá, ktorým rozumieme iba my dvaja. Bez slov. Učili nás aj v škole, "chémia mozgu je nekompromisná".

Musím ju uspokojiť.
Okamžite.
Tebou...

Je tu s nami relativita času a neúprosná fyzika, ktorú chápeme obaja. Je to naozaj veľmi veľa hodín, keď sme spolu. Pre vesmír iba okamih, alebo sa to takto javí iba nám dvom? Cirkadiánne cykly riadené zložitou neurobiológiou našich tiel sú z tej relativity úplne zmätené. Naše dlhé rozhovory, ktoré občas končia nelogickým plačom tých najbližších. Nechápem dôsledky svojho konania, ale ty si úplne nad vecou. Dôverujem ti bez premýšľania, lebo si úžasná, múdra a obetavá mama. Súvislosti mi vysvetľuješ, obratom. Mám pocit, že neviem bez teba byť. Nechcem sa vzdať tvojej blízkosti. Aj keď to niekoho pri mne bolí a končí plačom. Naše deti sú úžasné, jedinečné a milované. Nádherné, nadané a veľmi citlivé. Nevedia ešte, čo sú tie vesmírne struny, ale cítia ich vibrácie. Ako nikto iný. Naše malé, ťažké kotvičky. Nahlas vyslovené túžby. Chcel by som mať svoj genetický odtlačok, ktorého polovicu si poskytla ty. Také jednoduché pre tie dve malé bunky a také zložité pre naše vzdialené svety.

Opäť sa ozýva vo mne niečo, čo do nás veľmi, veľmi starostlivo naprogramovala príroda sama.
Pradávno.
Túžbu...

Odprevádzam ťa do roboty, aj keď je vonku tma. Naše rána sú tiché, rutinné, ale sme spolu. Občas také sú aj naše večery. Obdivujem ťa s akou energiou a láskou vykonávaš svoje poslanie. Nehovorím ti, aby si mala dobrú službu, som poverčivý. Nehovoríš mi, aby som mal pekný deň, rovnako dobre vieš, že náhoda je sviňa. Malé aj veľké pracovné zemetrasenia, pri ktorých si stála pri mne. S tebou som odvážny. S tebou som Invictus. Ukradnuté sekundy v práci, aby sme vyslali aspoň malý signál. "Chýbaš mi", ale všetko je tak ako má byť. Sú to také malé údery srdca, vyslané do éteru, ktoré vravia "som tu pre teba". Občas aj bez toho aby sme chytili do rúk telefón. Naše svaly, ktoré vykonávajú dobre známe rytmické pohyby.

Stúpa v nás hladina endorfínov, lebo to tak chceme ako keď sa nevieme vzdať drsnému hladkaniu ľadovej vody na našich nahých telách.
Hneď.
Dotyky...

Vymieňame si občas našu súkromnú tvorbu. Vidíš svet očami a ten obraz ma fascinuje. Pozeráme sa na to isté a vravíme, akí sme si podobní, ale naše vnímanie reality je napriek tomu odlišné. Tvoje majestátne panorámy, portréty ktoré vlezú pod kožu a neuveriteľné farby na nich sú v kontraste s mojimi detailmi prírody, ktoré mi pripomínajú, aké úchvatné je tvoje telo. Vidím drobné kúsky z teba všade a ty ma pochváliš za moju úchylku. Prebudila si moju starú vášeň a dávaš jej úplne nový význam. Vône tvoje, moje a naše spoločné. Tvoj nos je ako stopársky pes, hovoríš mi neraz. Ten môj ide na lov spolu s tvojím do tých istých zákutí a nachádza tam potešenie. Poznáme potreby našich pravých hemisfér. Naše "kôrové analyzátory" radi dráždime aj dobrým jedlom a kvalitným pitím a ten súzvuk je úžasný. Dráždime sa tým navzájom. Tvoja hudba je aj moja, iba v nej nemám taký poriadok. Obdivujem tvoje pohyby pri tanci a tá ladnosť ma napĺňa pocitom radosti, aj keď moje kroky nie sú také dokonalé.

Dokonalý rytmus pevných svalov ako najkrajšia melódia súzvuku.
Nekonečné.
Vnemy...

Ovláda nás mozog, srdce či nebodaj tie neznáme vibrujúce vesmírne struny, ktoré všetko s nami v posledných dňoch spôsobili? Odmietame chaos a veríme v to, že všetko má svoj zmysel. V chémii molekúl našich rozpálených tiel nenachádzame odpoveď. Dokorán otvorené srdcia márne žiadajú rozumné vysvetlenie od zmätených mozgov fascinovaných jednoduchou existenciou toho druhého. Pritom je to také jednoduché.

Všetkému okolo nás dáva stabilnú kostru naša láska.
To je ten pevný bod, ktorý mám.
Navždy...

Milujem ťa!