Hanblivosť

Dituška mala kedysi veľmi rada Zajačikov. Nie, že by mi neprišlo mladé telo sexy, ale postupom času som zistila, že možno nejde ani tak o vek ako o sebaprezentáciu. Ak nebol chlapček hanblivý, nebolo to zábavné(a nebolo z toho nič). Hanblivosť mi príde sexy. Ak mám priznať pravdu, ešte aj keď som išla na skusy 40+ vybrala som si hanblivého ITčkara, čo moc skúsenosti nemal. Podľa jeho reakcie a okolkov sa prvý krát v živote urobil do úst mne(bol Vanilkový, bol z okruhu známych, nemôžete ho pri prvej interakcií začať len tak škrtiť, alebo oštať. To až postupom času, keď je dostatočne navnadený fajôčkami a inými Basic zábavkami) a vlastne, všetky tie ostatné veci tiež. Nie, že by bol panic, len mal v živote jednu partnerku, ktorá tomu sexu zas až tak neholdovala a rôzne lahôdky sa jej hnusili(vraj). Nevadí. O to lepšie, aspoň bolo pre neho skoro všetko nové a bolo to o to zábavnejšie. Aj športový model, ktorý som si teraz vyhliadla mi príde príťažlivý len kvôli tomu, že je hanblivý, neistý, popletený a ešte sa aj zajakáva. Kým som to o ňom nevedela, prišiel mi vlastne celkom nesympatický. Ideálny muž nesedí u kaderníčky, prepáčte Barbera, dlhšie ako ja a jeho kozmetická výbava nevyzerá ako DMka. Ale taká hanblivosť, to hneď vo mne sympatie vytvorí. To mu aj odpustím, že keby som ho chcela pri suckovaní pussy ťahať za vlasy, tak najprv musím preraziť tú krustu od tony gélu, čo má na hlave. Keďže som nikdy nevedela ukončiť slohové práce a dostať sa k pointe, napíšem to rovno. Tento blog nemá pointu. Proste sa mi len chcelo vypisovať a opisovať. A písať o tom, že hanbliví sú príťažliví. Sú. A bodka.