Dokedy ešte …

Život je naozaj “kurva boj”.
Bojuješ ráno, keď máš vstať z postele a nechce sa ti….
Bojuješ večer zo spánkom, ktorý neprichádza a chceš spat….
Bojuješ s človekom, ktorý ti ubližuje a on nijakým spôsobom neprestáva….
Bojuješ s ľudmi okolo, ktorí ti nedoprajú kľudne žiť…
Dokedy ešte?
Sú aj prijemne chvíle v živote a čas, kedy bojovať nemusíš a žiješ, no nastane znova chvíľa keď začne další boj, o niečo, o niekoho, pre niečo, pre niekoho…
Po boji sa snažíš postaviť na nohy, hlava hore a ides a bum, polená pod nohami a padaš. Nie je nikto nablízku, čo by ta chytil za ruku a pomohol ti prestať padať. Nikto. Len ty sám, ty sám si ten na koho sa môžeš spoľahnúť. Padaš na dno, ale sila a chuť ďalej žiť ti pomôže z toho dna vyjsť na povrch a žiť… na čas kým nezačne další boj ….
Čakáš na chvíľu keď zbrane padnú na zem a ty znova môžeš pokojne bez boja žiť ale ako dlho?
Malé boje, sú malé víťazstva ale veľmi cenne, veľke boje sú “kurva” ťažké a nie každý sa dá vyhrať. Nevadí, otrasies sa a ides ďalej …
Najhoršie sa bojuje s jedným a tým istým človekom dookola. …
Snažíš sa ho vymazať zo života, rozvod zvládneš s hlavou hore, konečne sa nadychneš slobody a pokoja, ale pravda je opak. Si nútený meniť číslo, email, blokovať ho, no on si nájde vždy nejakým spôsobom cestu ako sa k tebe dostať a ubližovať ti, ak nie osobne tak psychicky a “kurva” dosť… bojuješ, snažíš sa ale víťazstvo je len dočasne a znova príde boj… dokedy ešte?