Master of Puppets

Zvyknem mužov volať Hračka, pretože ich vnímam ako také hravé stvorenia, ktoré sa (väčšinou)rady hrajú. Ale občas sa stane, že mi niektorí z nich pripomínajú skutočnú hračku.
Napríklad kolega, mi pripomína Kena. Teda, nikdy som Kena nemala, ale tak si Kena predstavujem. Blondáčik, modré očká, štýlovo oblečený, nie je to zlý chalanko, len kus no... Povrchný a plytký. Dnes keď som ho dlhšie sledovala, začala som túžiť po tom, vybrať mu z jeho malej skrine veci a obliekať ho. Obliecť mu plavky, dať okuliare a slnečník, potom ho obliecť to joggingu a dať mu malého psíka, posadiť do do autíčka, prosto s ním manipulovať ako so živím Kenom.
Väčšinou, sa zvyknem s ľuďmi o svoje nápady deliť. Teda, pokiaľ si myslím, že by sa im mohli páčiť. V tomto prípade, mám tušenie hraničiace takmer s istotou, že by sa môj nápad u neho nestretol s nadšením, radšej som mu ho nepovedala. Nemyslím si, že medzi basic fantázie basic mužov, patrí nechať so sebou manipulovať ako so živím Kenom. Tak načo ho desiť, chúdato?
Pamätám si, že podobné fantázie vo mne vyvolával bývalý partner. On bol taký tichý, pasívny typ, taký o ktorých sa hovorí-kde ho položíš tam ho nájdeš. Samozrejme, keďže mal rôzne fetiše a zvláštne chúťky, nevadilo mu, nechať so sebou manipulovať ako s bábikou, vtedy ešte ženskou verziou. Bolo to dosť zábavné. Ak, existujú ženy, ktoré sa so seba robia dobrovoľne Bimbo Barbie, existujú aj Kenovia? Hej no. Aj mňa podobne ako tých pánov vzrušuje hrať sa s bábikami.