O relativite času

Máme privreté oči a užívame si dokonalú kompatibilitu našich tiel. Sme zahalení do tvojej vône, ktorá má takú magickú silu, že nikto nás nevidí. Jemnými končekmi prstov a mocnými dlaňami striedavo skúmam tvoje údolia a pohoria, ktoré sú úchvatné. Moja pokožka je v tesnom kontakte s tvojou. Mám príjemné zimomriavky ako tvoje prsty maľujú na môj chrbát abstraktné obrazy. Sú zaujímavo studené a tie pocity z nich iba zmocňujú občasné jemné ryhy vytesané do mňa dokonalou manikúrou. Dýchame už kľudne a vychutnávame si intimitu a tesnú blízkosť milovaného.

Rútim sa od Teba domov a môj nekompromisný súkromný projektor v hlave premieta režisérsky zostrih nášho farebného filmu. Tú verziu, ktorá do kín nikdy nepôjde. Mesto vidí náš príbeh úplne inými očami a pozerá sa na oficiálnu verziu, ktorú my chceme aby videlo!

Cesta je dlhá a ja mám čas pohrať sa so strojom času. Táto privátna verzia vzácneho zariadenia sa ovláda pomerne jednoducho. V strede je veľké strieborné koleso a na okrajoch je umiestnených zopár menších tlačidiel. Všetky sú farebné. Modré tlačidlo "Únik" slúži na okamžitý návrat do súčasnosti. Koleso umožňuje pohyb v čase iba dozadu a k ľubovoľnej udalosti. Zelené tlačidlo, ktoré má označenie "Ty" funguje tak, že po každom stlačení prejde k predošlej udalosti, ktorú sme spolu prežili a spustí príslušnú sekvenciu. Strieborné koleso som už dávno nepoužil. Na zariadení je aj jedno celkom zapustené tlačidlo, výstražne zafarbené na červeno, na ktorom je vyrytý nápis "Budúcnosť".

| TY |
Máme privreté oči a užívame si dokonalú kompatibilitu našich tiel...ocitám sa na ceste od Teba domov.

| TY |
Máme privreté oči a užívame si dokonalú kompatibilitu našich tiel...ocitám sa na ceste od Teba domov.

| TY |
Máme privreté oči a užívame si dokonalú kompatibilitu našich tiel...ocitám sa na ceste od Teba domov.

Som v časovej slučke ale nechcem odisť. "Tak strašne sladko chutíš!", a naše objatia sú v okamihu silnejšie, pocity sú čoraz mocnejšie ... prsty vedia presne čo majú robiť

| TY |
Máme privreté oči a užívame si dokonalú kompatibilitu našich tiel...ocitám sa na ceste od Teba domov.

Moje prsty inštinktívne hľadajú TO tlačidlo. Nie, mýlite sa! Nechcem uniknúť. Predsa si taká sladká. Moje prsty hľadajú červené tlačidlo. Hlava však zavelí, "Nepotrebuješ poznať budúcnosť!"

Nechcem minúť moje mesto, palec zablúdi na to modré a v zlomku sekundy prebehne ľahká podvedomá kontrakcia svalu "musculus flexor ". V skutočnosti tu šéfuje môj mozog a nejaké dvojmocné katióny si robia svoju prácu opäť. Cesta domov sa práve skončila. Možno hovorí sa tomu "súkromná relativita času". Ach, pán profesor Einstein. Inokedy dlhá cesta ubehla v tvojej spoločnosti za okamih.

Už sa teším na ďalšiu cestu a stroj času si starostlivo schovám do vrecka, červené tlačidlo zámerne ignorujem. Možno nabudúce...