Experiment v hoteli Aspexia

Vo vnútri duše viacerí máme svojich nerozlučných spolubývajúcich.

Pozorovať a byť pozorovaný. Táto skrytá a často nepriznaná perverzita bola ústrednou témou hotelovej ságy, ktorú sme tu posledných pár týždňov uverejňovali, ja a moje čarodejnice.

Film sa skončil. Dnes dobiehajú titulky. Doznievajú posledné takty filmovej hudby. Ďalší happy-end. OK, pripúšťame, že sme použili trochu viac cukru a medu, veď život nie je len o sexe. Rozhodne by však bol bez neho ako nemý film, natočený na čierno-biely celuloid.

My však nie sme takí. Nechceme byť hercami vo filme, ktorý je natočený technikami a technológiami spred vyše sto rokov. Máme radi príbehy pestré, hravé s množstvom efektov.

Presne, ako vo vzťahoch: veľa farieb, vôní, chutí a dotykov, a to všetko na širokom plátne v kombinácii s THX.

Aký príbeh máte radi vy?
Pozorujete?
Chcete byť pozorovaní?

Aká je tá vaša utajovaná perverzita?