Chlapec

Dobre, dobre, dobre, priznávam. Ja mám na mladých chlapcov slabosť. Všetko čo robia, mi príde rozkošné. Cez jednu podotýkam slušnú zoznamku, zoznámila s 20ročným chlapcom. Ktorý bol, jedným slovom rozkošný. Teraz budem znieť ako keby som mala ešte menšiu slovnú zásobu ako bežne, pretože budem často používať slovo rozkošné. Môžete si zahrať piciu hru. Zakaždým, keď napíšem slovo rozkošné v akomkoľvek tvare, hrknite si. Máte fľaše? Začíname. Všetko čo robil, bolo pre mňa rozkošné. Pozvanie na zmrzlinu-rozkošné. Kúpil mi kávu z automatu-rozkošne. Rozkošné bolo aj to, ako sa mi snažil pomáhať pri varení. Keď sme sa prechádzali a vymýšľal, ako zmeškať spoj, aby mohol u mňa prespať-dokonale rozkošné. Aj to, ako sa vyhováral rodičom do telefónu, že musí prespať u kamaráta, aj to bolo veľmi rozkošné. Z toho prespatia nebolo nič. Teda bolo. Ale nie v zmysle, v akom som čakala. Chalanko sa na mňa prilepil a chcel sa rozprávať. Čo bolo na jednej strane rozkošné, na druhej neskutočne otravné, pretože potrebujem na spanie svoj osobný priestor a ešte mi aj bolo príšerné teplo. Rodičom samozrejme docvaklo, že u kamaráta spať nebude, ale bude v tom dievča. Lenže... Ja už nie som dievča. Ja som žena. Čo, teda rodičia nejakým spôsobom ustáli, veď aj tak od seba bývame ďaleko. A ich odhad blbý nebude. Vzťahy na diaľku mne teda nikdy nešli, nato medzi vami musí byť silné puto a hlavne-nemôžete byť staré ornitológičky. Nuž, nevadí. Aj tak tráviť s ním čas, bolo... Rozkošné.