Víkend sa blíži a v prepálenom vzduchu je cítiť vôňu príťažlivosti. Tej pravej ženskej, kedy sa jej zahľadím do očí a ona vie, čo chcem. Som chlap, chcem ju vyzlečenú na kapote auta, na stole, na deke pri rieke. Takéto pohľady zažíva stále, aj keď si neuvedomuje, že nech si oblečie akékoľvek šaty, pre mužov bude stále nahá. Nemôže predsa za to, že sa narodila s tými najlepšími krivkami pod slnkom.
Prejdem okolo a cítim vzrušenie. Ona to dobre vie, zažíva to stále a už ju to otravuje. Prejde jeden, druhý, stý chlap a stále je o tom istom. Ale v mysli vie a túži, že by mala zhodiť tú zábranu, ktorú si tak dlho budovala. A zhodí ju v pravý okamih.
Prihovorí sa mi, zvodne flirtuje a cítíť, že ju to baví. Mimoriadne baví! Neviem, či to robí zo slušnosti alebo len preto, že sa hrá so mnou ako mačka s myšou. Nechcem sa chytiť hneď do pasce, ale jej pohľad hovorí niečo iné. Nie, ona si to nemyslí, to ja som pripravený sa jej oddať.
Ako chlap dokáže povedať nie zvodnému ženskému pohľadu? Bime sa do hrude, hovorme o sebe, akí sme statní a silní, ale jeden jediný pohľad nás položí na kolená. Skromne tomu hovorím "musí to mať v očiach". Že má postavu ako najkrajšie vytesaná Venuša? No a čo, ale "nemá to v očiach".
Táto má všetko, ako by klasik povedal - aj múdra je. Pokračujem v hre a dávam sa chytiť (aj keď chytený som bol od prvého pohľadu na ňu). Jej bozk cítim na krku, ušnom lalôčku a vlastne všade.
Chcem jej hovoriť menom, ale nepoznám ho a viem, že sa ho ani nikdy nedozviem. Svet sa točí a ja som akoby v opojení ten najsilnejšej drogy. Nemôžem uveriť tomu, že za vlakovou zastávkou je zrazu toľko súkromia.
Prebúdzam sa zo šoku a vidím, ako si naťahuje späť svoje nohavičky. Sú evidentne vlhké a jej to nevadí, chce po ceste domov cítiť, že to naozaj za to stálo. Koľko to trvalo, minútu, či hodinu? Neviem a vlastne ani nechcem...
Nepoznám jej meno a už ho ani nepoznám. Najlepšie veci prichádzajú nečakane.... A končia tvrdo, bez rozlúčky. Už teraz viem, že ju nikdy neuvidím...
...Na druhý deň som uvidel tie nádherné oči...