Zdrobnelinky

Je pekné, ak sa ľudia oslovujú slušne, milo, prívetivo. Aj medzi cudzími je bežné hovoriť si pán, pani, a nie chuj a kunda.

Keď si tu dávame nick, môžeme predpokladať, že nás ním budú oslovovať. Alebo bude na menovke na zraze. Dospelý muž ak sa chce volať trebárs eskymáčik, macíček, motýlik, ťuťulko, mazlošek, pupiško, zlatúšik, bobinko, muťulík, macourek či camfourek, je mi to jedno.

Ak sa má tak za malilinkého že potrebuje zdrobnelinku, patrí do škôlky, k maminej sukni. Alebo v dôvernom vzťahu môže mať ťuťulíkov muťulíkov koľko chce.

Nevzbudzuje to vo mne chuť sa s takým zoznamovať, ale v ten moment je zo mňa pitcha, a nie pičurôčičôčka.

A neseďte tu, choďte budovať ten svetový mier!