Prehľadala a rozhádzala som všetko, pohla som s každým kusom úložného priestoru, nazrela do vriec aj krabíc, skontrolovala skrine, skrinky, komody, police, nástavce, špajzu, komoru, garáž, dreváreň som nevynechala. Od plafóna po dlážku, od steny k stene, zmätočne aj systematicky, naštvano aj v kľude - hľadám, aby som nenašla.
Proste, nikto mi nevyhovorí, že nemám v dome trpaslíkov, ktorí sa živia mojou energiou, keď hľadám niečo, čo zašantročili, schovali, zamaskovali.
Niekde sa rehocú do dlaní, keď vidia, ako som našla pravú topánku, o dve čísla menšiu sukňu, nerozopínateľnú podprsenku, ponožku naplnenú levanduľou, balík vriec na sťahovanie, balík kancelárskeho papiera, drevo na podpal - ale to, čo hľadám zostáva ukryté a možno navždy stratené.
Alebo nájdem tie sandálky s podpätkom na Vianoce? .