Nahý šukoblog v zrkadle

V poslednom čase často aj nechtiac provokujem. Jedna moja nedávna diskusia pri káve ma inšpirovala k napísaniu tohto blogu.

Čo je erotický alebo sexuálny mainstream?

Existuje vôbec?

V iných sférach života sme celkom zvyknutí na delenie spoločnosti na mlčiacu väčšinu (ktorá pôjde radšej anonymne s davom, akoby mala z nej vytŕčať) a ten "zvyšok". Keď niekto moc trčí prípadne nahlas kričí, obratom môže dostať biľag "extrémista", teda človek ktorý nepozná alebo neuznáva spoločenské normy či etické hranice. Úprimne, označenie aj celkom oprávnené. Ale prvoplánovo určite nie hanlivé. Ak sa konanie "extrémistu" prehupne za medze zákona, mlčiaca väčšina musí prestať mlčať, ba čo viac, mala by okamžite aj zasiahnuť.

No fajn, ako to je teda s extrémizmom v sexuálnej sfére?

Pravidelne prebiehajú na týchto stránkach vášnivé, zaujímavé o celkom poučné diskusie o praktikách či skôr o amatéroch d/S, často aj so záberom do SM. Reakcie na tieto blogy boli pre mňa sem-tam omnoho inšpiratívnejšie, ako samotné články. Rovnako pravidelne sa objavujú akoby na vyváženie týchto tém názory na vanilkový či "zamilovaný" sex. Možno o kúsok menej často máme možnosť čítať úvahy o autoerotike, gay alebo lesbickom sexe.

V mojich očiach predstavujú tieto témy stále sexuálny mainstream, aj keď sa to členmi jedného či druhého tábora možno nepozdáva. Možno som iba príliš zvedavý, či možno tolerantný.

Existuje vôbec "mainstreamovo akceptovaná" hranica, kde už začína sexuálny extrémizmus ?

Nepýtam sa opäť na aktivity ďaleko za limitmi zákona. Tie sú pre mňa bez uvažovania a veľmi tvrdo "out". Ide mi teraz o správanie sa, resp o zverejnené blogové príspevky týkajúcich sa tém, ktoré sexuálny mainstream obchádza. Samozrejme nespochybňujem slobodnú voľbu mainstreamu nerobiť veci, ktoré nechcú ale jedným dychom dodávam, prečo potom dehonestujú "extrémy", ktoré sa ich netýkajú. Úprimne ma tešia nesúhlasné reakcie, ktoré rešpektujú slobodu slova na ktorejkoľvek strane. Bez urážok, s minimom emotívneho náboja, ktoré zostanú v rovine argumentačnej. Napadnúť autora (nehovorím o sebe) vulgárnymi urážkami iba preto, lebo nechce ísť s davom a nebojí sa svoj legitímny postoj aj verejne prezentovať je neférové. Najmä na týchto stránkach, ktorá je o zábave a tolerancii. Opak je však často skutočnosťou.

Udupať, zdehonestovať a zosmiešniť! Z dôvodu reálne neexistujúcej nadradenosti, neubližujúcej pohodlnosti alebo iba zo skalopevného presvedčenia o vlastnej neomylnosti. Áno aj takáto reakcia je extrém. Extrém, ktorý sa mainstreamovej väčšine tiež nepozdáva. Ibaže ... nezabúdajme, ona je tá mlčiaca...

Dnes som čítal krásny blog o slušnosti a úprimnosti v medziľudských vzťahoch vrátane sexuálnych. Žiada sa mi dodať len to, že slušnosť je aj nemiešať sa do vecí, ktoré sa nás netýkajú, nie sú protizákonné a nijako neohrozujú "mlčiacu väčšinu". Život, evolúcia a sex sú našťastie o rozmanitosti v duchu ži a nechaj žiť.

Úprimne!

Nech žije sloboda šukania...