V sieti vzťahov

Vraví sa, že opatrnosti nikdy nie je dosť.

Poznáte ten pocit, keď obojstranne prudko reaktívna chémia tiel prepína všetky semafory na signál "pokračuj v jazde" ?

Stretli sme sa včera večer v preplnenom nočnom bare, aby sme sa konečne spoznali aj osobne. Obaja sme cítili zelenú vlnu riadiacich signálov mozgu. Letmé dotyky a úsmevy boli čoraz častejšie, úmerne počtu vypitých pohárikov drahého alkoholu.

Okolie postupne prestalo existovať. V pološere podniku sa ústa spojili, aby si vychutnali sladkú vlhkosť pier toho druhého. Nedočkavosť hormónov prikazovala nasledovať ťa na toaletu. Sama si si rozopla rifle a tlačila si moje prsty do lona. O pár minút sme sa vrátili k nášmu stolu dopiť drinky a pokračovať domov, aby sme uspokojili všetku našu túžbu. Sadli sme si do taxíka a snažili sa tváriť na zadnom sedadle slušne, keďže taxikár nás neustále sledoval v "späťáku". Chcel som ti ukázať fotky mojej obľúbenej blogerky z iného portálu. Vtedy sa to stalo. Zrazu si sa zmeravela a priam zakričala taxikárovi zmenu adresy. Nechápavo som sa pozeral na teba a snažil som sa ti vysvetliť, že ju ani nepoznám a v živote som ju nestretol.

"Je to čerstvá kamarátka môjho ex", vysvetľovala si mi už stojaca na chodníku na tvojej adrese.

Taxikár bol trpezlivý, veď taxameter mal zapnutý.

V snahe zachrániť situáciu, ani sám neviem prečo, som sa ešte spýtal na priezvisko tvojho ex. Keď si mi ho prezradila, vtedy som si uvedomil, že ide o toho istého Stana, s ktorou sa dlhodobo stretávala moja, teraz už bývalá.

"Ideme domov", povedal som taxikárovi rozhodným hlasom.

Čo si myslíte, spanikárili sme včera v noci obaja ? Ak máte podobnú skúsenosť aj vy, ako ste riešili túto trochu trápnu situáciu?