Vykonám, šéfka!

"Nerob hlúposti! Veď ONA je predsa tvoja nepriama nadriadená", drgá do mňa kamarát a kolega zároveň priamo na firemnom mítingu.

"Mám to predsa pod kontrolou", usmievam sa nazad a napriek varovaniu okolia idem si svoje.

Cítim závistlivé a zároveň ľútostné pohľady kolegov na chrbte spoza okien na najvyššom poschodí, ako ju odprevádzam na parkovisko pred budovou.

Stalo sa to už pred niekoľkými rokmi. Vysoká štíhla blondínka s vyšportovanou postavou bola vedením korporácie dosadená o "dve úrovne hierarchie" vyššie. Boli sme v tom čase obaja slobodní a úplne volní. Pracovali sme spolu na projekte, kde som si všimol okrem jej dokonalých kriviek aj to, že aká je inteligentná a cieľavedomá. Porušovala známe mužské "pravidlo", že súčin krásy a intelektu ženy je konštanta. Nikdy nič medzi nami nebolo okrem iskrenia, ktoré sa dá prirovnať hádam len iskreniu vo všetko spaľujúcej plazme, ktoré sa nachádza iba vo hviezdach. Videli sme sa maximálne raz za mesiac, keďže pracovala v centrále spoločnosti v Redmonde.

Za bežných okolností sa riadim mottom, že sa na domáce zviera sa nestrieľa. Ona však bola mojou kolegyňou veľmi, naozaj veľmi vzdialenou. Navyše o dve úrovne riadenia vyššie postavená.

Hviezdy za tie roky samozrejme vychladli.

Po rokoch som dostal od nej pozdrav, také obyčajné rodinné foto. Ona a jej tri deti. Tak som si zaspomínal a zároveň sa mi vybavili otázky, na ktoré mi vtedy nikdo nevedel dať uspokojivú odpoveď.

Vzťahy na pracovisku sú pre väčšinu z nás tabu. Napriek tomu vznikajú. Keď vznikne milenecký pomer medzi nadriadeným o podriadenou alebo naopak, máme na potenciálny problém zarobené. Ako som si všimol vo svojom okolí, iba málokedy končia tieto avantúry happyendom, tobôž ak majú obaja kolegovia už nejaké záväzky.

Máte niekto skúsenosti so vzťahmi na pracovisku ? Špeciálne ak ide o vzťahy, keď jeden z vás bol vyššie alebo až neprimerane vyššie vo firemnej hierarchii? Podarilo sa ich utajiť a ak nie, aká bola reakcia kolegov?

My sme to vtedy ustáli iba "iskrením" bez nárazu na mantinely korporátnych pravidiel. Takže svoje otázky teraz kladiem už len zo sentimentu ...

PS, ako pod tou fotkou, iba jedno slovo "neľutujem".

Ako tomu rozumieť?