Situácia bola vyhrotená, zle sa cítil. Neveril ani kamarátom, nerozoznal, či ho utešujú úprimne alebo za pivo... Dnes nikto nevie, či je súcit predajný. Prihlásil sa na ama a každej jednej vypisoval, ako jeho manželka chodí na debatu na internet. Veľmi bol prekvapený, keď sa mu niektoré ženy vysmiali, mrchy, dovolili si, spýtali sa, či si tu aj s ňou píše.
Sústredil sa potom na vidiek. Dedinská hus ho predsa poľutuje. Veď ako si jedna manželka môže dovoliť mať v telefóne kontakt na jedenásť cudzích chlapov? No veď každá slušná žena uzná, že to nemôže dopustiť.
Jeho drahá polovička ako zvyčajne, obstarala domácnosť, pokosila trávnik, zavolala starkým, hrala sa s deťmi a čakala, kedy sa vráti z práce. Bola smutná. Napovrch sú dokonalý pár. Ale on miesto rozhovorov, sedí a ťuká do telefónu. Nevie, čo sa stalo, ani kedy, veď sa nič nezmenilo.
V práci je to super. Sedí v kancli sám, nikto sa nepozerá, ako žeraví modré stránky. A tie sa ani nezačervenajú, ako sa snaží klamstvom získať nejakú oporu. Jednostrannú, veď on každej píše, že je ženatý. Takže môže občas prísť, potešiť, ale prosím, nevolať, čo keby to s ženou, tou zákonitou, zas začalo fungovať.
Usilovne loví, a pred koncom pracovnej doby ukladá do mobilu dvanáste telefónne číslo.