ObjímámTě

To je základ, pre mňa, aby bolo objatie. Také, ktoré vyjadruje viac, než slová.

Schová ma medzi ramenami, nos pridusí o hrudník, bradu položí na temeno mojej hlavy, cítim, ako funí do vlasov, ovoniava ich, spokojne zisťuje, že to je stále to príjemné, čo zakaždým. Ruky, dlane má mäkké a podáva ich bez štipky vôle, ako skapanú rybu, aj sú tak trocha vlhké a studené, ale paže, to je iné, tými si pritíska človeka ako dieťa hračku, o ktorú sa bojí.

Ak sa ale hra mení na zahrávanie, dobrý pocit sa stratí. Miesto človeka objímam obrovský platan, pamätný to strom s patričným popisom histórie zatlčeným na večnú pamiatku. Večné ale nie je nič.

Dívam sa tri roky na poslednú hlášku, a toto jedno objatie bude naveky, kým sa sem budem prihlasovať, kým nevymažem históriu, kým budem chcieť.

Ako ďaleko siaha vaša pamäť?