Do smrti třeba mne ó líbej

Nerozumné želanie, splnilo sa mu.

Donútilo ma to myslieť na svoje zlyhania, zrady, podrazy. Skutky, ktoré sa nedajú napraviť. Nikto nie je dokonalý. Ani raz som nespáchala niečo tak strašného, aby som pre seba chcela odpustenie vykúpiť smrťou. Aj tak som zomrela, zranená, a zrodil sa nie fénix, houby, to fakt nie, beštia.

V rozprávke, samozrejme, nájde zradný princ odpustenie. "Polibky tvoje hřích můj posvětí, umírám šťasten, umírám ve tvém objetí".

A ešte je otázka, do akej miery vieme odpustiť. Sebe či tomu, kto ublížil.
Je to rovnako ťažké. A prináša to pocit šťastia?

Rozprávky niekedy majú aj krajšie záverečné scény.
Život nikdy.
/inšpirované záverečnou scénou opery Rusalka/