Chleba, soľ a čokoláda

Pri potulkách internetom som narazil na jeden úryvok z knihy:

Človek, ktorý celý život je chleba so soľou a nespozná
čokoládu, je svojím spôsobom
šťastný. Ale
človek,
ktorý sa namaškrtí
čokolády, si po
čase povie: Čo ak je niečo chutnejšieho ako
čokoláda? Dá
si zmrzlinu. A
potom zmrzlinu s
čokoládou. Je namaškrtený.
Ale chleba so soľou si dá
občas ako príjemnú
zmenu. A
potom sa dorazí
zase
čokoládou. Rovnako tak je to v sexe.

Vôbec nezávidím tým chudákom, ktorí
v
​​sexuálnom živote spoznali len chleba so soľou. Dávno nežijeme vo svete, keď
jedlo bolo na lístky a bola chudoba. Prečo teda preferovať
sexuálnu chudobu len preto, že sa hanbíme priznať
si, že máme radi
čokoládu. Je to snáď zlé?

Úryvok ma zaujal v súvislostí
s diskusiami, ktoré tu na amatéroch prebiehajú o tom, čo je úchylka a čo nie. Pamätám si na sexuologické príručky z dôb totality, ktoré vyhlasovali,
že masturbácia či análny sex sú nevhodné. Keby sme sa posunuli ešte ďalších 100 rokov do minulostí to isté bolo považované za zdraviu škodlivé... Dnes sa nad týmito sexuálnymi praktikami nikto nepozastaví a mnohí sa k nim aj verejne priznajú. Svet erotiky je veľmi široký a jeden človek ho asi ani nemá šancu celý okúsiť.

Netvrdím, že ten kto má rád chlieb musí začať jesť čokoládu pretože to je „trendy“. Myslím, že nie je dôvod odsudzovať tých, ktorí našli v čokoláde zaľúbenie len preto, že pre nás je táto čokoláda moc sladká alebo horká.

Samozrejme všetko má svoje hranice a ja tu nepropagujem to, čo je v rozpore so zákonom. Veľa krát robíme v živote unáhlené závery o veciach, ktoré ani nepoznáme,
aj keď sme presvedčení že áno. Niekedy je ťažké si pripustiť, že niekomu môže robiť potešenie to, čo je pre nás priam nepredstaviteľné.