Čas

Neúprosný, láskavý aj ten, čo všetko lieči. V poslednej dobe mám pocit, že nasadol na rozprávkového tátoša a letí. Letí tak rýchlo, ako len vládze do zabudnutia každej chvíle. Len pár chvíľ je takych vzácnych, že utkvejú v pamäti navždy. Vybavia sa aj po rokoch a prihovárajú sa milým tonom. " Spomínaš?" "Pamätáš?" Toť si bol batoľa a už si starec. Ale keď sa stretneš so starými priateľmi, s ktorými si prešiel kus cesty, zistíš, že z rovnakej cesty si každý zapamätá svoju stať. Poskladáte mozaiku spomienok, zasmejete sa a zas letí, nevedno prečo a nevedno načo rúti sa ku koncu bytia a zabudnutých spomienok. Svetielkuje nám na ceste našich dní. Niektoré svetielka doblikajú a iné sa rozsvietia jasným plameňom, aby začali svoju cestu v nekonečnom víre času.
Môže byť kamarát aj nepriateľ, ale aj ten ktorý všetko zahojí. Je všetko a nič, iskrička medzi zrodením a smrťou, ale môže svietiť jasne a hriať ako teplá deka, môže byť časom radosti. 😊