Pirátka z Karibitu

Ťažko sa mi spomína na začiatok, pretože bol veľmi spontánny. Ani neviem, kto presne začal, ale veštilo to príjemnú súhru písmen (minimálne). Bola smelá, drzá, servírovala svoje krivky cudne a zároveň diskrétne. Nedovolila mi nadýchnuť sa bez toho, aby som na ňu nemyslel.

Má vlastnú dušu, krásne zvodné telo a rozhodla sa ho vystaviť. Vystaviť slnku v Karibiku. Opisovala mi pláž, opisovala mi svoje pocity a rada sa mi ukazovala. Mala a má čo ponúknuť. Je krásna, smelá, ničoho sa nebojí.

Je nečakané, že zmyselná duša dokáže byť na amatéroch viac ako pol roka. Nepríde mi, ako tá, čo je nenásytná a hľadá tzv. vypĺňača (času a priestoru). Chce ma, pretože napriek prekážkam, ktoré som jej dal, je neodbytná, hladná, surovo žiadúca.

Ja jej to nemám za zlé, i keď, mám možno pred tým trocha strach. Prečo práve mňa? Zaslúži si ma? Zaslúžim si ju ja? Veď vieme, že osobné stretnutie vedie k sklamaniu. K sklamaniu tak, ako k radosti a novým zážitkom.

Potom sa mi odhalila úplne. Celá v svojej krásne, možno o tom nevedela, možno to spravila naschvál. Je vypočítavá v tom, že vie, čo chce získať. A ja jej to prajem. Už len ponorenie jazyka do tej sladkej ... pomyselnej truhlice šťastia je raj pre muža. A ona vie, že by ma získala kedykoľvek.

Možno to ustojím, možno nie. Možno ju dostanem, možno dostane mňa. Akokoľvek sa vyvinie osud, viem, že Pirátka z Karibiku sa mi hlboko zakorení... v mojom mozgu...