Rozumieme vlastnej sexualite?

Žijeme v časoch, keď takmer neexistujú hranice. Minimálne v oblasti erotiky. V poriadku. Máte pravdu, nejaké predsalen existujú. Tak zúžim tému ešte viac. Neexistujú hranice v oblasti sexuálnych tém a diskusií na túto tému.

S jednou mojou veľmi dôvernou kamarátkou sme mali dlhý nočný rozhovor. Pointa bola taká, že sa mi priznala, že konečne začína chápať svoje vlastné potreby v sexe. Nebolo by to ničím výnimočným, veď všetci máme občas svoju hodinku pravdy. Kamoške bude o pár rokov päťdesiat.

Nevedel som celkom dobre ako mám na ňu reagovať. Mám ju veľmi rád a občas jej celkom nezištne robím "bútľavú vŕbu". Nie je to náročná charita. Kamarátkam už dávno prestala dôverovať, lebo všetko vyzvonili, takže väčšinu citlivých vecí si necháva iba pre seba. Keď to v nej prekypí dohodneme si "terapeutické" sedenie pri fľaši dobrého vína. Ja iba prikyvujem, tvárim sa chápavo alebo naopak prekvapene, občas sa zhrozím či položím úplne nevhodnú otázku ... Táto forma psychohygieny je veľmi účinná a na rozdiel od sedenia u skutočného psychológa nestojí to nijaký groš. Až na to, že ja nie som ani len "neskutočný" keďže z psychológie som absolvoval iba zopár rýchlokurzov, aj to len na šéfove veľmi silné naliehanie.

Kamarátka sa veľmi dlho trápila tým, že nevedela čo potrebuje. Vlastne ani to nevedela, že niečo jej chýba v oblasti intímna. Typická tichá maminka, v očiach mužov jednoducho MILF, žienka domáca ... Nie, nepríde jednoduché rozuzlenie, napadli sme si do náručia a neprešukali sa do svitania. V debatách vyliezlo z nej, že cíti akúsi slabosť voči ženám a to hneď s celkom sadistickými sklonmi.

Poviete, takto je to iba veľmi obyčajný pribeh. Je ešte celkom čerstvý, takže nemôžem oznámiť ani happyend. Jeho pomyslená pointa je "iba" o samotnom priznaní vlastnej sexuálnej identity. Samozrejme neide o to, že mi to povedala potom, ako sme spolu čo-to vypili cez prebdenú noc. Prekvapuje ma tá pomerne dlhá cesta životom, kým sa k záveru dopracovala. Osobne sa netvárim tak, že som neprešiel nejakým vývojom v sexe, ale v mojom prípade šlo skôr o zdokonalenie sa alebo o celkom zámerné experimenty. O tom, na ktorom brehu stojím a čo ma naozaj baví som nikdy nemal žiadne pochybnosti. V rámci hravosti sa nevyhýbam novým skúsenostiam, kedy veľmi rád navštívim aj neznáme a celkom rozbúrené vody, ale ráno sa stále vraciam do svojho "bezpečného prístavu".

Čo hovorí váš navigátor v hlave ? Ako dlho trvalo, kým ste ho objavili a začali mu dôverovať ?