Ako schudnúť

Zaspomínala som si na svojich sotva šesťdesiat kíl, kedy som jedla viac virtuálne ako reálne. Dokázala som sa hodiny baviť o čomkoľvek, len nech zaplním tú dieru v hrudi, to vesmírne prázdno, keď človeku zrada vyrve srdce a ktovie, možno aj iné orgány.

Dodnes potrebujem hlavne slová. Komunikáciu. Ibaže, musí baviť aj mňa. Niekedy mám pocit, akoby som bola tá stena squashová, že na mňa vystrelia a pasívne odrážam. Stenu to baviť nemusí. Možno ani stenať u toho nevie, ktovie.

Najviac zo všetkého neviem pochopiť, ako niekto pozýva na virtuálnu večeru. To je teda na zabitie rovno, lebo hlad je reálny.

A hladná levica, to vám poviem, nemá nijaký zmysel pre humor.

Squashu zdar.