Úschovňa pre večnosť

Nič nebýva večné, ani naša existencia na Amatéroch. Tak ako v reálnom svete vznikajú okolo nášho bytia rôzne hromádky, zbierky a iné produkty civilizácie, niečo podobné sa deje aj v tom digitálnom.

Niekto je schopný produkovať iba smeti a exkrementy a aby ukázal, že kto je vrcholom tvorstva, zanecháva ich po sebe všade kde sa len mihne. S odstupom času sa väčšinou nájde ochotný človek, ktorý tie ľudské sračky uprace. Aj tú nehmatateľnú špinu na dušiach nevinných obetí, ktorá niekedy neznesiteľne páli.

Existujú však aj kreatívne duše, ktoré nielenže identifikujú akúkoľvek skrytú krásu, ale vedia ju aj tvorivo pospájať do zmysluplných celkov ako nikto iný. Ich tvorivosť ostatným prináša radosť a pôžitok napríklad z galérií až umelecky nafotenej krásy ženského a mužského tela. Títo autori dokážu iba prostredníctvom fotiek vyrozprávať celý vzrušujúci príbeh. Rovnako ako amatérski rozprávači erotických poviedok s bohatou až obrazotvornou zručnosťou spriadajú svoje šťavnaté historky, ktoré dokážu čitateľa priviesť až na pokraj sexuálnej extázy. V neposlednom rade sem patria aj pohotoví blogeri, s neuveriteľne vyvinutým zmyslom pre humor, iróniu či sarkazmus. To, že to títo amatérski umelci robia naozaj dobre, potvrdzujú reakcie návštevníkov týchto diel. Veľmi často, hoci kriticky úprimné, ale jednoznačne pozitívne diskusie prinášajú akoby ďalší rozmer ich tvorivosti.

Občas aj ten najtvorivejší autor potrebuje pauzu, alebo presedlať na iný žáner.

Odchádzajú aj tie najjasnejšie hviezdy našej virtuálnej erotickej oblohy. Zrušením používateľského účtu zostane ostatným v duši iba hrejivá spomienka na nich. Kôpky krásy, neopakovateľnej fantázie, vtipných alebo vážnych úvah, ktoré za tie roky postupne naukladali a ukázali ostatným sa v okamihu rozplynú do hmly jednotiek a núl.

Digitálny svet vie byť krutý. Buď si (jednotka) alebo nie si!

Potom si nula!

Po odstránení účtu vzniká z hromádok starostlivo usporiadaných jednotiek a núl, ktoré nám ukazovali pred chvíľou telo bohyne alebo po prečítaní vyčarovali úsmev na tvári, nič neznamenajúci chaos. Uvoľní sa miesto a tie miesta začnú prepisovať nové digitálne vzory, vyšité z tých istých jednotiek a núl. Ten pôvodný obsah je nenávratne prekrytý možno rovnako krásnym, ale určite iným.

Možno by mala existovať šanca, vdýchnuť niektorým dielam druhý život, ak si to ich autor želá. Namiesto digitálneho cintorína niečo ako digitálna úschovňa pre večnosť. Aby tí, ktorí tu ešte sú s nami, nemuseli iba spomínať.

Úprimne ďakujem mojej obľúbenej blogerke @MissKiss za indíciu, ktorou ma inšpirovala k napísaniu tejto úvahy.