Keď sa bije cit a rozum

Jeho oči budú ženíchom môjho tela a ja mu sľubujem, že sa do nich roztopím a budem milovať každý jeho kúsoček,
dokonca i ten, ktorý milovať mu spôsobuje bolesť....

Dostala som zaujímavú pracovnú ponuku... Mám byť pravá ruka riaditeľa jednej spoločnosti...
Práca 5 dní v týždni a plus služobky,podľa potreby.
Priznávam lákavá ponuka... Nakoľko je doba,aká je a ja som samoživiteľka premýšľam,že to vezmem...

Včera som to teda predostrela môjmu Levovi a jeho otázka bola... "To myslíš vážne?"
Teda sa pýtam,čoho sa bojí? Obáva sa,že toho bude na mňa priveľa a ,že ma to položí a nakoniec aj nás...

Čoho sa v skutočnosti bojíme? Čo je to čo v nás hlodá a nedá nám spať?
Čo je to čo udáva tempo nášmu strachu?

Prečo sa vy muži o nás bojíte? Nebola som zvyknutá,aby sa o mňa niekto bál...
Vždy som musela bojovať za všetko sama... Pretlkať sa životom ako hladná a doráňaná Levica...
Život mi uštedroval tvrdú ranu za ranou...

A dnes oproti mne stojí muž - môj Lev ... A ja sa to snažím pochopiť...

Medzi tým,ako ho dôverne a vášnivo spoznávam,ako líže moje rany ....

Je zrazu zvláštne zobudiť sa do rána,keď už zrazu nie som sama....

Ak spoznám jeho dušu,namaľujem jeho oči do svojho srdca...

Zakódujem ho a ako kód použijem šifru od Leonarda...

Usteliem mu v ňom...
Som divoká duša,som Levica ukrytá v tele ženy...
Lomcuje mnou vášeň a chuť žiť...
Skrotiť ma jednoducho nejde...
Rovnako ako sa viem vášnivo milovať,viem byť prítulná ako malé mačiatko...

Nemám žiadne odpovede na jeho pochybnosti ani obavy,
ale môžem ich počúvať a zdieľať s ním...

Vy rozumiete čoho sa bojí?