Ako Lev ku Levici prisiel.

Osamelost....
Pxxxc....kde sa v dnesnej čudnej dobe da vlastne zoznamit ?
Hodiny, dni bezali jeden za druhym...
Uz ma tam drzala snad len unava zo zivota....bezducho som pozeral na tie stranky s pohladom unaveneho bernardina.....uz som to chcel vypnut...ako tolkokrat predtym...ze uz toho necham, mal som toho plny zub, frustracia z hladania v tom bordeli dosahovala maximum....

A tu hľa, sympatické, na pohľad príjemné žieňa...uz sa mi tam par krat zobrazila....rovnaky okres, má pekné oči...tuším krásny úsmev....
Ma foto, nahravam svoje a zdielam, pisem pár slušných riadkov na uvod, veď predsa nie som zver nevychovaná...myslim si : neodpise, ci odpali ma...nuz co, nebolo by to prvy raz...

Ale ona prekvapivo odpisala...
Vyklula sa z nej velmi prijemna, rozumna, komunikativna a hlavne dospela žena...prvych par viet, súvetí... a stale bolo o com...dni bezali a bolo o com kazdy den....
Bolo prijemne zrazu sa mat s kym porozpravat...tak naozaj porozpravat...s niekym kto naozaj pocuva a rozumne reaguje, a s kym nemam pocit ze dostanem kudlu do chrbta...velmi pozitivna zmena...

Necakane pozvanie na stretnutie...rychlo sprcha, strnisko, pitralon, obliekam co je po ruke...behom k autu tasim rybicku aby som nesiel s prazdnou...ku peknej zene predsa patri pekna kvetinka.
Neocakaval som vsak nic mimoriadne...sice ma tesilo pomyslenie na to ze niekoho noveho spoznam, ale nebol som vopred pozitivne ci negativne nastaveny...

Uvitala ma sarmantna zena s krasnym pohladom a este krajsim usmevom...kava a prijemny rozhovor nas priviedli k sebe blizsie....blizsie nez sme obaja cakali...neuveritelne vonala clovecinou...skoro som ju tam na mieste pobozkal...ale to sa predsa na prvom stretnuti nepatri...najma ked dama nie je pripravena...
Dalsie stretnutia vsak nenechali na seba dlho cakat...prisli prve bozky, stretnutie v kaviarni...myslou mi prebehlo : "to je žena!!!"...

Odvtedy prebehlo uz mnoho hodin, dni a tyzdnov....a stale sa niekedy pozastavim a preblesne mi hlavou myslienka : "kde sa tu vzala, kde bola doteraz"....casto sa pozastavim nad tym, ako polahky si rozumieme, hoci sme jeden z Marsu a druhy z Venuse....mnohokrat staci jediny pohlad...a viem ked tuzi po objati, bozku a neznostiach, viem ked tuzi po tom aby som ju zchmatol za siju a pritiahol do postele a poskytol jej rozkos aku len dokaze zniest....ctim si ju a respektujem ako cloveka, hrdo sa pysim touto samickou iduc po meste, je zenou po akej tuzim, je mojou priatelkou, milenkou, mojou vasnou i kralovnou...zboznujem ju rovnako ked na mna sibalsky kyvne hlavou od mojho rozkroku, ako aj ked ma vrucne objime a pobozka ked popijame kavu...s nou nikdy nie je dost casu, pretoze ked sme spolu, ten cas tak sialene leti....rychlo podme ten cas zit !

Co dodat...asi zivot alebo co...staci par slov, pohlad, objatie....a zivot sa vam zvrtne tak ako ste si ani netrufali dufat.....
Osobne si myslim, že nás život priviedol k sebe, ked sme boli pre seba pripraveni....
Ja a moja uzasna Levica.....

A co Vy ?