metamorfózy

Sedím v cudzom meste pri veľkom okne s výhľadom na pol Prahy :))). No dobre teda, polovička to nebude, ale kus väčší ako celé naše mestečko, ba väčší ako celý náš okres.
Dumám nad tým, ako sa ľudia menia.
Zaznamenala som, že keď pred rokom by som nechala pokojne myš bez batérie a pretrápila sa, teraz som vybrala batériu z vibrátora a dala ju do myši. A pretrápim sa.
Toto je len vrchol ľadovca, skrytý mráz v duši predierajúci sa na povrch drobnými premenami .
Nie je sa čím chváliť. Vädnem, chradnem, a čo je horšie, je mi to jedno.

Všetko je v prírode na vrchole síl. Toho roku je to pre mňa inak. Prirodzený poriadok vecí. Radujte sa, kým na to je vhodný čas. Môj čas vypršal. Človek žije ešte dlho po tom, čo mu čas vyprší.

Pretože si svoj čas vážim, nevenujem ho písaniu negatívnych komentárov. Neprichodí mi súdiť, kto aký je, a neskúmam dôvody, pre ktoré niekto podľahne premene. Pochváliť má zmysel. Keby som stretla dnes len ľudí, ktorým niekto daroval milé slová, bude to najkrajší deň v mojom živote. Lenže k tvorbe sveta sa stavajú mnohí nezodpovedne a jedom, uštipačnosťou, agresiou robia svet horším miestom pre život. A večer sa čudujú, koľkých odmeraných, nepriateľských a zamračených ľudí stretli. ...

Ja chcem stretávať len tých príjemných. Ja už mám málo času...