Coby , Kdyby

Ako tu tak brázdim vláknami a občas čítam tie tragické stretnutia niektorých dám, nedá mi sa nepodeliť o jednu z mojej skúsenosti. Bývam na SK kúsok od hraníc s CZ a občas sa tu cítim ako taký cudzinec ale o tom nebudem písať .

Bolo to v tomto období, kedy zvyčajne trávim viac času v kancelárii a moje hormóny s fantáziou pracujú na plné obrátky, až si občas myslím, že je to na diagnózu. Neviem či to bolo 2,3 alebo dokonca 4 roky späť, lebo mne to pripadá ako keby to bolo včera. Tie pocity a obraz je tak jasný, že prisahám, do smrti na to nezabudnem 

V ranný hodinách som sa rozhodol dať si inzerát tu na modrých stránkach, jednoduchý, jasný s presnou špecifikáciou čo hľadám. Bol som z toho nervózny a zo zvedavosti som asi každých 5 minút pozeral, či sa tá obálka rozsvieti, vedel som že konkurencia je tu ťažká, ale v kútiku duše som dúfal.

V poobedných hodinách sa rozsvietila a mnou prešla vlna vzrušenia a napätia čo tam bude. Bola tam odpoveď z inzerátu a mne v tom momente začala pracovať moja neukojená fantázia. Po pár odpovediach sme sa jasne dohodli na stretnutí, miesto, čas aj poznávacie prvky, teda auto. V ten deň som nedokázal pracovať a hlavou sa mi preháňali rôzne scenáre ako to bude prebiehať. Čiastočne vo mne bol aj strach, bolo to predsa moje prvé stretnutie na slepo. Len ja som typický baran a strach je nato aby sa porážal . Počas cesty mi neustále bušilo srdce.

Som na mieste troška skorej, tak parkujem a čakám. Vonku padal sneh, bolo to ako z filmu, čakáte v napätí čo sa bude diať a v hlave sa vám premieta všeličo. Na hodinkách vidím, že pár minút už mešká a tak zapínam data a píšem. Som na mieste. Čakám ďalších pár minút a nič.

Idem sklamaný späť na SK do svojej obľúbenej kaviarne, objednám si a pozerám do mobilu. Obálka svieti a ja čakám lacnú výhovorku. „ Promiň, ale nemohla jsem psát“

Slovo dalo slovo a dohodli sme stretnutie, dopíjam kávu a rozmýšľam, či tá cesta nebude zbytočná, ale veď za skúšku nič nedáš, hovorím si. Píšem jej, že som na mieste. „ Čekám ve vchodu do marketu, prijed sem pro mne „ v tom zaváham, ale idem. Pomaly posúvam auto a pozerám na sklenené dvere s nervóznym pocitom, srdcovým tepom okolo 175 a žalúdkom kdesi v krku. To bušenie srdca mi bubnuje niekde v hlave ako keby som tam mal uvezneného naspeedovaného mozabíckeho bubeníka.
Stála tam  Drobná žienka v kabáte a upnutých šatoch, ktorých koniec bol kúsok nad kolenami. Išla pomaly von smerom ku mne a mne sa v hlave premietalo čo teraz, ako ju pozdraviť, čo povedať, , , Otvorila dvere a s úsmevom nastupovala do auta, vtedy som mal vyššie auto a nedalo mi si nevšimnú tie krásne nohy navlečené v vzorových pančuškách. To bubnovanie pomaly prešlo z hlavy do inej časti môjho tela.

Pozreli sme sa na seba, a začali sa smiať...
Nato že to bolo moje prvé stretnutie na slepo, cítil som sa ako keby som ju poznal celý život a ja som vtedy našiel presne to čo som hľadal, niečo na čo som sa mohol tešiť a čo mi dávalo dôvod opúštať aspoň, čo by len malú chvíľu stereotyp, ktorý zažíva veľa z nás  áno malo to pokračovanie  len ja to píšem preto aby vy ženy, tie čo ste sklamané zo stretnutia, nás mužov nehádzali všetkých do jedného vreca 