Dlhé vlasy

Zalial ma pot od hanby, že nemám čím zaplatiť. Peňaženka zostala doma, a ani skvelý nápad, že vyberiem peniaze z bankomatu a v minútke som späť a vyrovnám dlh, nebol realizovateľný. Jednoducho, kreditka je s ostatnými vecami doma. Pozerám zúfalo do poloprázdnej kabelky, dúfajúc, že sa nejaké riešenie nájde. Telefón tam je, ale doma nikto, kto by mi riešenie priniesol. Cítim, ako sa na mňa kaderníčka pozerá. Vonku hreje slnko a mňa zalieva ďalšia vlna hanby a potu.

Strhla som sa zo sna a s náramnou úľavou som si hovorila, že sa mi to snívalo, že vlasy mám na hlave a nijakej kaderníčke nie som dlžná. Sa hovorí, dlhé vlasy, krátky rozum.

No uznajte, môžem sa ja dať ostrihať? Nemôžem, myslím, že vlasy sú ako anténky, zachytávajú nejaké neviditeľné vlnenie, a ich ostrihaním by sa schopnosť intuície znížila. Ženskej intuície.

Ale ako to majú dlhovlasí muži? Je to len módny doplnok, znak odlišnosti, fetiš? Nemám v tom jasno, a rada by som.

Neopýtala som sa dlhovlasého kamaráta, prečo si to zvolil /a už to nie je možné/, iný mi sám povedal, že si nechali v partii všetci rásť vlasy za chorého priateľa, na jeho podporu. Ale to je skôr výnimočný dôvod.

Prečo sa rozhodneme roky sa trápiť so zložitejším ukladaním vlasov na podhlavník, aby sme sa v noci neskalpovali, prečo sa trápime s rozčesávaním pri pocitoch, že polovica vlasov zostane v kefe?

Vzdávame sa pohodlia, ale prečo?