prší

Prši. Kvapky bubnujú na okna, počúvam ich tiché, ale nástojčivé klopkanie a uvažujem, čo robíš. Sedíš tiež pri PC a rozmýšľaš ako ja? Pozerám do prázdna, v hlave sa mi premietajú útržky z nášho spoločného života. Nie, nebolo všetko len zle, boli aj krásne chvíle, chvíle, na ktoré nikdy nezabudnem a na ktoré si vždy znova a rada spomínam. Asi nám to nebolo súdené. Možno sme spolu boli príliš dlho. Možno sme obaja urobili malo na to, aby to fungovalo. A možno len osud bol proti nám. To sa uz nikdy nedozvieme.
Kvapky dopadajú na okno prudšie a rýchlejšie. Potrasiem hlavou, aby som zahnala myšlienky typu „čo by bolo keby...“ a opäť si opakujem „do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš“
Prši