dookola

Spomenula som si, ako pani učiteľka vtrhla do triedy a nemohla sa sústrediť na látku, kým nedostala zo seba svoje osobné sklamanie.

Bolo to vtedy, keď v obchodoch z času na čas vďaka dlhodobému plánovaniu chýbal buď toaleťák, alebo zubná pasta, prášok na pranie, slnečnicový olej, vložky - a vždy, podotýkam, že to bola denná realita, neboli mandarinky, banány a pomaranče len tvrdé kubánske. Bez toho sa dá žiť, samozrejme, ale dôležitá potravina, mäso, ktoré sa predávalo v samostatných predajniach, nemali skoro nijaké. Najčastejšie sa stála fronta už v čase, kedy ho mali doviezť, a kto stál príliž vzadu, ten dostal leda bôčik alebo rypák.

No a táto pani učiteľka sa posťažovala s plačom na krajíčku, že jej síce po známosti odložili kus roštenky, ale keď ho doma odvážila, zistila, že zaplatila obed aj mäsiarovi...
Vlastne z toho vyplynulo, že cudzí by ju neoklamal. Na oplátku, že jej poskytol protekčný flák, si s úsmevom vypýtal prirážku.

Možno by po tej skúsenosti niekto zostal vegetarián.

Leda houby, ako hovorila Kapka.

Tiež neprestaneme túžiť po chlapovi kvôli tomu, že sme stretli debila. Síce sa budeme podozrievavo pozerať, budeme vážiť každý jeho výrok, sledovať jeho pohyby a aktivity, ale kým sa sám neusvedčí, má šancu...
A ak je vyšpekulovanejší, a napriek všetkému oklame, tak si môžeme povedať, že prehrať so silnejším nie je hanba, však, dievčence)