Analfabet

Cítim sa ako debil, akoby som mala pred sebou čínske, kórejské, japonské znaky a mala im rozumieť. Napriek tomu, že sú to písmenká, akými nás učili zakódovať myšlienku, neviem uchopiť, o čom je reč.

Niekto je naživo super spoločník, milenec, kamarát, a akonáhle je potrebné komunikovať na diaľku, je to cudzinec, ktorému nerozumieť ani slovo, prípadne každé to slovo má zo dva, tri zmysly a ani jeden sa mi nepáči....

No tyvole, zas som tomu dala.

Možno je to aj naopak. S niekým je skvelé písanie, a naživo človek žasne, že môže byť tak veľký rozdiel medzi dušou a telom.

U mňa tak dvadsať rokov (