Zlatá rybička

Poznal som jednu zlatú rybku. No nebola to tá, ktorú musíš chytiť, ona chytila mňa.

Čudoval som sa, že mala tri priania pre mňa, ktoré mi bola ochotná splniť. Háčik bol však v tom, že priania určovala ona.

So zvedavosťou, záujmom a neodolateľnou dávkou túžby som súhlasil, veď nakoniec som nemal ani na výber.

Prvé prianie bola neha. Ale nie taká tá klišé seriálová, ale príjemne odvážna. Hladenie, bozky, ale aj blažený pocit nehy, keď som sa pozeral do jej očí. Tie ma fascinovali najviac.

S druhým želaním sa nestratilo to prvé. Bolo to živočíšne, chamtivé, nebojácne a chutilo to ako jablko z rajskej záhrady. Bol to pôžitok ako pre telo, jazyk ale aj mozog. Mojej a jej telo drancovalo hormónmi tak, ako po dopingu. Druhé želanie dopĺňalo to prvé tak, že to vytváralo nikdy nekončiaci súzvuk dvoch tiel a duší.

Ani neviem, ako a koľko som si vychutnával želania Zlatej rybičky. Čas niekedy stál a niekedy letel neskutočnou rýchlosťou. Ani si nepamätám, či sme mali od seba prestávku, aspoň takú "cikaciu".

Bol som tak zasýtený všetkým, že som ani nechcel tretie želanie, avšak v kútiku duše som vedel, že jednoducho musí prísť. Veď inak by sme žili "šťastne až do smrti", a to by pre mnohé okolie mohlo predstavovať kardiovaskulárnu príhodu :)

Bol letný deň, presne tak hnusne horúci, že ho znášam len kvôli zvodným pohybom žien sporo zahalených do šiat nádherne zladených s ich očami. Pozeráme sa s rybičkou do očí a podľa jej pohľadu viem, že je tu tretie želanie = sloboda.

Hneval a tešil som sa zároveň. Ako si ma ulovila, tak ma aj pustila. Miestami som mal pocit, že ma chytá Štokholmský syndróm, pretože prvé dve želania predstavovali môj únos - únos z reality do sladkých dní a vášnivých nocí...

Rybička sa naposledy otočila, usmiala sa a v jej pohľade som videl spokojný pohľad. Dokázala to a mne nebolo viac treba.

Odvtedy sme sa nevideli a obaja vieme, že je to tak najlepšie.