Jaký si to uděláš,takový to

..máš...:D Naozaj ? Vždy keď túto vetu počujem musím sa smiať a zároveň sa mi zviera srdce - čo všetko som pokašľal a mohol urobiť inak. Čo všetko je na reakciách druhých a ako sa pozerajú na to čo spravím byť s najjednoduchšou, čistou a úprimnou myšlienkou... Čo v ľudských vzťahoch si človek urobí sám...? I dosť veľa a zároveň veľmi málo. Jozef Mak (od Hronského z knihy Jozef Mak) , alebo Eliáš (od Coelha z knihy Piata hora) by o tom vedeli rozprávať. Je mojím osudom vybudovať cestu do cieľa, dostať sa do blízkosti toho cieľa no nikdy sa do cieľa nepozrieť? To mi naozaj hviezdy, Boh , či osud pripravili takú niť života, ktorá je zničujúca, plná túžby ale bez naplnenia? Bez pochopenia, bez súznenia, bez milovania, a bez radosti? Či som si to spravil sám ?! Jeden raz pravil - všetko čo sa deje má svoj zmysel....

Ako si to urobíš tak to máš... Ako to mám keď som sa vrátil z práce a "žena" mi začla nadávať u ktorej kurvy som sa flákal dneska ? (to by ma zaujímalo kde na to prišla, keď som prišiel ešte z práce skôr, navyše som ju nikdy nepodviedol ani nič podobné). Aký vplyv som mal na to, že sa dokonca začala hádzať o zem, plakať a hovoriť pred dieťaťom, že tatínek chodí niekde za inou a že má dôkazy - bolo to preto lebo neuniesla dcérinu radosť že ma vidí a chce sa so mnou hneď hrať? Bolo to preto lebo som sa unavený na ňu nejak pozrel ? Bolo to preto lebo ....lebo som nič zlé neurobil!!!!! Nepomáhalo vysvetlenie, nepomáhal úsmev .... ale zastavil som to po pohľade mojej vydesenej dcéry, ktorá s desom pozerala na brblajúcu, plačúcu matku na zemi a s kľudom a pokrúteným úsmevom na otca ktorý sa snažil dieťa zabaviť s kockamy ktoré si rozložili, zdvíhal sa mi žalúdok čo si dcéra vypočula a čo videla. Nevedel som už ako ju od toho svinstva ochrániť... a tak som jej povedal nech si zakryje uši a nech sa nebojí, že to nie je pravda. A z celej sily zreval po nej tak že sa poháre v skrinke zatriasli "Prestaň klamať! A vymýšľať si!". Okamžite prestala - prebrala z toho delíria čo si vyvolala - ovšem dostala novú nabitú zbraň a pokračovala ďalej....

Ako som si to spravil, keď som šiel kúpiť dieťaťu papuče a aj som kúpil ale bolo mi jasné že to nedopadne dobre... donesiem ich /vtedy ešte domov/ "domov" a nadšene predstavujem dcére - ááá papučky ktoré budeš mať do škôlky. Vytiahol som ich z krabice - do tej chvíle sa dcéra tešila....Keď ich zbadala "žena", ktorá bola u krabice hneď prvá - ajjajajajajaj... Už to začlo... "Já vědela, že tam nesmýš ty. Já věďela že to nedopadne dobře.....Dyť si sám souhlasil, že koupime ty ve starém stylu...." plakala, kričala a vymýšľala dôvody prečo to dopadlo zle - nepomohol ani argument, že tie v starom štýle nie sú, ani argument že budú dobre držať na nohe a nebude mať odretú pätu -mali takú jednouchú pracku - namiesto suchého zipsu /aspoň si bude trénovať šikovnosť/, naviac sa prispôsobovali rastúcej nohe. Nepomohol ani argument že som bol snáď vo všetkých obchodoch a za benzín a čas som dal viac ako za dvoje papuče...a hlavne dcére sa hrozne páčili a pracku bez problémov zapla...Nepomohlo ani pohladenie... Po hodine jej blbých kecov, jej kriku a výčitiek mi došla trpezlivosť stál som uprostred miestnosti ako prikovaný a len som sledoval ako dcérka roní slzy, ja som nemal už veľmi dlhú chvíľu žiadne slová - uberajúc sa von som útrúsil, že ich teda vrátim nech kúpi aké chce ! Netušil som, že by sa dcére až tak páčili... hodila sa na zem a žiadostivo s plačom sa na mňa zadívala keď som si obúval boty a cez slzy, zvíjajúc sa na zemi zašepkala "Tatííí , že je nevrátiš mi se líbí..." Priskočil som k nej zadíval som sa na ňu a povedal som jej, že sa nemusí bát keď sa jej páčia, že ich teda nevrátim - no a to pani dostala novú nabitú zbraň s dvoma nábojmi - prvý že som chcel ísť preč, druhý že jej so všetkým vyhoviem....
/mimochodom pár dní predtým sme polietali niekoľko obchodov s obuvou a skúšali sme papučky dcérke, ale tie v starom štýle v tej malej veľkosti neboli nikde - a to sme boli v špecializovaných detských obchodoch s obuvou. Dohodli sme sa, že polietam ešte pár obchodov a skúsim ešte pozrieť inde, pretože "žena" chcela len ten starý štýl - lebo to mali jej deti...a tak sa aj stalo, polietal som ešte niekoľko obchodov, pokecal som s pár obchodníkmi a vrátil som sa do obchodu s certifikátom pre detskú obuv a vzal som tie, ktoré som povedal že kúpim keď iné nenájdem s čím ona pár dní predtým súhlasila/

Strašne ma potešilo , keď som bol s jedným výnimočným kamarátom pred pár rokmi na pivo. Výnimočný je preto, lebo sa poznáme relatívne krátko a bavíme sa otvorene a vieme sa obohatiť i keď naše životy nemajú nič spoločné a pochádzame z naprosto rôznych pomerov.... Pre mňa je veľmi dôležité, čo mi ten kamarát povedal. "Já nechápu jak to, že tak fajn s tebou být a vidět tě s tvou dcerou. Z vás vyzařuje takový klid a pohoda. Hned jsem v tvé blízkosti klidnější a vyrovnanejší i já a úplně jinak se mi s tebou mluví i sedí než s kýmkoliv. A vůbec nechápu jak to ty můžeš ustát, jakz tebe vyzařuje ten klid na to co zažíváš...". niekto si niečo všimol a dokonca je mu to ku prospechu.