Samo (sa) fajčí

"Urobíš mi selfíčko?"

Znela otázka, či skôr prosba, ktorú som dostal po pár dňoch sporadického písania s jednou mladučkou amatérkou. Nazvime ju nateraz pracovne Tinkou.

Tinka je asi vizuálny tip, najprv mi poslala makrozábery svojich orosených malín, ako krásne sa týčia pri vychádzajúcom rannom slnku. O deň neskôr k správe starostlivo pribalila fotky čerstvo umytej hebkej broskyne. Hotová umelkyňa! Na jemnom páperí broskyňky sa dali identifikovať kvapôčky čistučkej studňovej vody v ktorej si ju musela trochu schladiť uprostred horúceho letného dňa. Ja som jej na oplátku utešene komentoval všetky zábery. Sústredil som sa na detaily, ktoré robili Tinkine dielka jedinečným. Bol to taký vzájomný umelecký dirty talk. Vznikol medzi nami úplne spontánne, s cieľom maximálne vytočiť predstavivosť aby naše pravé ruky sa príliš neunavili pri inej nevyhnutnej súbežnej aktivite.

A včera konečne pristál v mojej schránke sen každého zdravého muža, kytica farebných kvetov, ktoré boli v najlepšom rozpuku. Aj kompozícia obrázkov dokazovala, že objektív kvalitného fotoaparátu vedie skúsená ruka šikovnej fotografky. Osvetlenie bolo opäť prírodné, zapadajúce oranžové slnko zalialo snáď všetko niekde na terase s výhľadom do záhrady.

Nebezpečne chutne lesknúce okrasné lupene z Tinkinej čerstvo vykosenej tajnej záhradky hrali vo všetkých oku lahodiacich farbách, od sladko ružovej, cez karmínovo červenú až po farbu zrelých čučoriedok. Široký stred lákal nielen moje oči svojou teplou černotou.

Písmenká úplne samovoľne komentovali čo postupne prinášalo digitálne vlnenie a už som si predstavoval bielu penu na vysokých vlnách rozbúrenej hladiny, keď prišla krátka otázka.

"Urobíš mi selfíčko?"

Teraz, keď mám problém bezpečne ukotviť svoje plavidlo???

Chce vidieť moju spotenú tvár práve teraz, pred posledným manévrom do maríny? Nie som fotogenický a moju tvár poznajú iba tí, s ktorými som sa reálne stretol! Odpisujem a spomaľujem zároveň.

Tinkine vysvetlenie, ktoré prišlo v zápätí, bolo prozaické a priam devastujúce pre kapitána ale najmä pre jeho pevné plavidlo.

"Nechcem selfíčko tváre, ale rada by som vedela, či sa sám vieš spraviť ústami!

Skrátka, vieš sa sám vyfajčíť???"

Dnes nebudú žiadna striekajúca biela pena pred mojim plavidlom. V okamihu som nabehol na plytčinu!

Sťahujem plachty, vypínam motor, hádžem lano na pevninu. Opúšťam túto spoločnú plavbu. Vypínam Tinku.

Ale červík v hlave mi nedáva pokoja. Tinka je naozajstná umelkyňa. Kde sa asi inšpirovala a či je to vôbec možné, keď ma v tom najlepšom o takúto nezvyčajnú vec požiadala. Je to u úprimnej láske voči sebe, či ide o jedinú forma bezpečného orálneho sexu, ktorá nie je každému súdená? Samé otázky a žiadne odpovede.


Tinka ma vopred varovala. "Som taká šialená umelkyňa s uletenými nápadmi."

Samo sa možno fajčí, no rodičia mi dali iné meno.

Mal by som intenzívnejšie trénovať nové manévre s mojou malou ľoďkou aby ma už žiadna Tinka neprekvapila - zapisujem si do palubného denníka.