Klamať telom

Niekto píše omnoho dospelejšie, zrelšie, než koľko má pozemských rokov.
Iný zas má mladú dušu, ale telo ju už nekopíruje.
Včera som bola v divadle, komédia o manželskom spolužití. Musím povedať, že som si pripomenula niektoré situácie zo života. Pohľad ženy je iný ako mužský. Poradie dôležitosti čohokoľvek tiež.

Dnes po troch päťročniciach nezávislosti viem, že by som nedala nijaké hádky. Človek si ľahko zvykne, že rozhoduje o každej minúte svojho života sám. Nijaké vysvetľovanie, prečo to vidím inak, nijaké tolerovanie narušovania mojich kruhov... a tak ďalej, každý vie, čo všetko obnáša pustiť do svojej intímnej zóny iného človeka.

Svet je chorý, a ja s ním.
Všetko je, ako má byť.
Mantry, afirmácie, barličky slov.

V divadle som sa ale smiala. Možno neschopnosti prekonať svoju inoleranciu.