Sen

Zavrela som na 2 minútky oči a zadriemala. Ale počas tej chvíľky sa mi zazdal kratučký sen...

Núkajú sa mi do mysle rôzne predstavy, ale táto počas krátkeho spánku prevládla. Zdalo sa mi, že sme boli na večeri. Malé námestie v centre mesta. Sedeli sme na terase peknej reštaurácie pri malom stolíku. Bol krásny teplý večer a vo vzduchu bolo cítiť jemnú vlhkosť ako pred dažďom, ako keď má prísť čoskoro búrka. Na námestí hrala hudba a bolo počuť fontánu. Bol večer, ale aj napriek tomu bolo príjemne teplo. Po večeri sme si dali víno, čas príjemne plynul, víno nás uvoľnilo, boli sme ako v opare, smiali sme sa, hľadeli si do očí. Doslova sme sa hltali očami. Podvedome sme sa nakláňali bližšie k sebe. Tešila nás tá blízkosť, ten pekný večer, bezstarostný, romantický, pohodový. Len ty a ja. Len náš mikrovesmír s naším vlastným scenárom. Smiali sme sa, pili víno, debata plynula, oči sme zabodávali jeden do druhého, pohľady sa stretávali. Taký rituál zvádzania. Ale úplne nevinný, až detsky nevinný, hravý. Bez postranných úmyslov. Len krásny čas v dobrej spoločnosti a radosť z prítomnosti druhej osoby. Čím dlhšie sme tam sedeli, tým väčšiu sme cítili potrebu byť bližšie k sebe. Nenápadne, až nevinne si sa ku mne naklonil a zašepkal mi do ucha, že by si ma chcel objať. Ja som sa tiež naklonila bližšie k tebe a zašepkala ti, že máme problém. Ty mierne prekvapene si sa mi zahľadel do očí a spýtal si sa, aký že problém? Ja som sa naklonila ešte bližšie, zazrel si môj šibalský úsmev, perami som sa ti dotkla krku a do ucha som ti šepla, že je to problém sa objať, keď je medzi nami stôl. :) Usmial si sa. Zrazu si sa zodvihol ani som nestihla žmurknúť v sekunde si obehol stolík, chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe... Pritlačil si si ma na hruď a pevne si ma objal.

Stáli sme tam, na terase reštaurácie, na malom námestí, pritisnutí k sebe a čas patril len nám...