Curriculum Vitae

Kto chce čítať poviedku nech skúsi iné. Tu nenájde nič erotické.

Pochádzam z trojčlennej rodiny a moji rodičia pôvodne chceli dievča, takže sa snažili, až kým nemali to, po čom túžili. Starší brat je komplikovaná povaha a aj keď má 30, vyžaduje takmer neustálu pozornosť. Mladšia sestra bola to, čo rodičia chceli, takže všetka pozornosť, bola venovaná im. Mňa sa ujala moja starká (za čo jej veľmi pekne ďakujem, inak by som bol stratený prípad ako oni (alebo to možno beriem z iného uhla pohľadu)). Snažila sa ma vychovať tak, aby som bol čestný a gentleman ako starký, ktorý zomrel ešte v roku 2001. Učila ma, že ženy si treba vážiť a že mám byť k ním pozorný (čo sa časom ukázalo ako blbosť, ale čiastočne aj pravda). Taktiež ma učila, že život mám prežiť so ženou, ktorú budem milovať.... No a tu za začala moja púť.... S randením som začal na druhom stupni základnej školy, no vo väčšine prípadov spoznávania, mi pomohli sociálne siete a najmä pokec, na ktorom vtedy takmer všetci mladí fičali. Nebolo dňa, kedy som prišiel zo školy a začal si robiť úlohy. Vždy moje prvé kroky smerovali k pc a k prihláseniu sa na pokec. Možno to bolo tým formovaním alebo som skrátka chcel spoznať niekoho, kto bude mať rád aj mňa. V dnešnej dobe už gentlemani niesu, takže ma zožrala doba, ktorá prišla (alebo to bola skrátka nesprávna vychova vzhľadom k aktuálnej dobe). Rovesníci v okolí, sa ku mne nesprávali práve najlepšie a tak som sa snažil obmedziť kontakt s nimi na minimum. Nikto z môjho okolia nebol schopný normálne sa so mnou rozprávať, tak som vyhľadával spoločnosť na internete, kde samozrejme boli ľudia podobní mne. Našiel som si prvú lásku. Bola to však detská láska, takže nevydržala dlho ale s tým som počítal. Potom prišla ďalšia a ďalšia. Rozchody boli stále bez dôvodu a nechápal som čo robím zle. Potom prišla väčšia láska. 30km od domova. Cestovanie takmer hodinu autobusom za niekým, kto mi rozumie, mi ani neprišlo tak dlhé. Rad som videl jej tvár, držal ju v náručí, či držal za ruku. Pre mňa, sa to nevyjadruje iba bozkami či sexom (i keď aj to k tomu patrí). Dochádzal som za ňou tak často, ako to len išlo. Po necelých troch mesiacoch, prišiel rozchod. Znova som nechápal prečo. Tentokrát to však bolelo omnoho viac. Snažil som sa ku všetkým správať najlepšie a byť ten gentleman, ktorého všetky tak chceli. "Hľadám milého a pozorného chlapca/chlapa/muža". Tento text som čítal v skoro každom profile. Trvalo mi veľmi dlho, než som pochopil, že to sú v skutočnosti iba lži resp. polopravdy, ktoré tam viseli iba preto, aby si ich druhí nenálepkovali. Tiež mi dlho trvalo, než som sa spamätal z posledného vzťahu. Pol roka, som nikoho nechcel vidieť, ani sa spoznávať. Po pol roku som znova začal pomaly ale opatrne spoznávať nových ľudí, avšak už bez lásky. Žiadne vyjadrenie tak narýchlo. Po niekoľkých mesiacoch som znova našiel dievča. Perverzné ale bol som s ňou rád, veľa sme sa nasmiali a naviac prišla aj puberta a s ňou aj perverznosť. Viac však z jej strany. Naučila ma toho omnoho viac, než som si myslel, že žena v jej veku pozná. Po mesiaci znova rozchod. Tá mi už aspoň vysvetlila prečo. Asi po 3 mesiacoch som našiel milé dievča s dobrou výchovou. Bývala dokonca bližšie, než som si myslel že bývať bude. Všetko fungovalo, klapalo a bolo na správnej ceste. Bol som však stále na pokeci a tak som našiel druhú. Pozvala ma von, neodmietol som. Veď to bude len kamarátka. Tá žiadosť po priateľoch ktorá dlho tlela vo mne sa prebudila. Pobozkala ma pred tým než som odišiel. Čestnosť vo mne sa ozvala a povedal som to svojej aktuálnej partnerke. Samozrejme som čakal, že ma odkopne ale tak nejak som očakával, že sa začne niečo nové. Karma sa o to postarala. Skončil som sám a bez priateľov. Tentokrát som však spravil chybu ja a bol som si jej vedomý, no radšej než znova trpieť, som sa pred všetkými uzavrel. Chodil som iba do školy a domov. Žiadne sociálne siete, žiadne socializovanie sa s rovesníkmi v okolí. Asi po 2 rokoch som sa vrátil na pokec iba odpísať na správy. Prišla mi však nová správa od neznámej. Tak som jej odpísal a išiel si spraviť úlohy. Na druhý deň, som sa zo zvedavosti znova prihlásil. Četovali sme až do večera. Bolo pred víkendom, takže som si úlohy nechával na nedeľu. Na ďalší deň sa to zopakovalo. Povedal som si, že priateľov nemám, tak si s ňou aspoň môzem písať. Milá, skvelá, dobre sme si rozumeli a naviac bývala hrozne ďaleko, takže nič nehrozilo. Všetko bolo fájn, mal som radosť, že sa môžem s niekym baviť a komunikovať. Skončil som školu takže prišla na rad vysoká. Škola na ktorú som chcel ísť však bola v meste, kde bývala. Nechcel som, aby to znova dopadlo zle a nechcel som sa znova sklamať. Po čase, sme si však vyšli von, avšak som nič neočakával. Dopadlo to na jednotku. Bavili sme sa, rozprávali, prešli niekoľko zaujímavých miest a bolo nám spolu super. Bol som rád, že som konečne našiel nejakú spriaznenú dušu. O pár týždňov sme si zase vyšli a znova prešli niekoľko zaujímavých miest. Zašli sme spolu aj na pivo a bavili sa. Znova som si to užil. Bol som si už istý, tak som ju pozval k sebe na internát. Pozerali sme so spolubývajúcimi a ďalšími dievčatami film (komédiu) a pritom fajčili vodnú fajku. Proste relax. Stretávali sme sa čoraz častejšie a všetko prebiehalo v poriadku. Po čase som si všimol, že mi dáva nejaké signály. Nebol som si istý, tak som ich ignoroval. Opakovalo sa to častejšie no ignoroval som ich. Nechcel som sa znova popáliť a prísť o dobrú kamarátku. Signály od nej sa však opakovali a intenzívneli. Obmedzil som kontakt a vyhovoril sa že máme toho v škole veľa. Neustále však dobiedzala, že chce íst so mnou von, že sme sa už dávno nevideli a že by sme mohli zájsť na pivo. Súhlasil som. Veď to nebude na dlho. Z piva sme išli znova niečo pozrieť a stalo sa, čo som nechcel. Už som si ju nevšímal ako kamarátku ale ako ženu. Postavu mala skvelú a výškovo bola o centimeter vyššia. Naviac bola blondína s modrými očami. Väčšine mužov (vrátane mňa) sa tento typ páči. Častejšie som si všímal jej dotyky, spôsob vyjadrovania a zmenu hlasu, v závislosti od vzdialenosti medzi nami. Nechcel som to urýchliť a pokaziť vzťah medzi nami. Išiel som na to veľmi pomaly a "na istotu". Všetko pokračovalo v poriadku a láska vo mne zažala veľkým plameňom. Vedel som, že toto je tá pravá, s ktorou chcem stráviť zbytok svojho života. Jedného dňa sme si vyšli večer aj s jej kamarátmi a čo to aj vypili. Nečakane prišla ku mne a vzdialenosť medzi nami, sa znížila na zopár centimetrov. Miloval som jej pohľad na mňa, jej vôňu a hlas ktorým na mňa hovorila. Dlho som odolával, avšak situácia v ktorej sme sa ocitli, ma premohla a pobozkal som ju, za čo som sa následne ospravedlnil, avšak bozk mi vrátila späť. Šťastím som bol celý bez seba a prial som si aby tá chvíľa nikdy neskončila. Jej pery chutili skvele a v jej objatí, som sa cítil ako najšťastnejší chlap na svete. Nič však netrvá dlho a z bozkávania nás vytrhli jej priatelia že máme naliate a máme sa venovať všetkým. Času máme dosť, tak sme teda pili a pokračovali v zábave s ostatnými. Tie bozky zme však už neriešili. Šalel som za ňou a túžil byť s ňou. Nevedel som si predstaviť byť bez nej. Znova sme sa stretli, avšak musela súrne odísť skôr a tak mi navrhla že si pozrieme film. Súhlasil som a pozval ju k sebe na izbu. O pár dní nastal ten deň. Priniesla film, sadli sme si na posteľ, vytiahol som chipsy, niečo sladké a pozerali sme. Počas filmu, si položila hlavu na moje rameno. Bol to skvelý podvečer a bol som rád že ho trávim takto aj keď som mal dosť učenia. Po filme sme sa rozprávali a naše pery sa znova stretli. Už som však nedokázal odolať a ihneď som sa poddal. V iných prípadoch, som mal neustále plnú hlavu myšlienok, avšak v tejto chvíli, bola úplne prázdna a vychutnával som si jej prítomnosť, jej bozky a dotyky. Nadišiel čas a musela odísť (pravidlá internátu, že nikto nesmie ostať do noci). Nemal som však dobrý pocit ale spomínal som na tú chvíľu, takže som mal dobrú náladu. Na druhý deň som si vypil so spolubývajúcim, nechtiac jej všetko napísal a vyznal lásku. Chvíľu som odolával ale bol som rád, že to je už vonku a že to už nemusím dusiť v sebe. Alkohol je mocný pán a metla ľudstva. To čo však odpísala, som neočakával ani v najhoršom sne. "Prepáč, ak som ťa nejak naviedla, ale ja to tak necítim". Nevedel som čo robiť. Všetky tie falošné nádeje, dotyky a signály, boli lož. Znova som cítil pocit prázdnoty a hlbokého žiaľu zároveň. Z očí sa mi spustili slzy. Na druhý deň mi spolubývajúci povedal, že som aj kričal a búchal do steny. To si však nepamätám. Nevedel som čo robiť, v hlave som mal milión otázok a myšlienok. Nedokázal som sa učiť a sústrediť na hodinách. Od vtedy som ju už nechcel vidieť a ani počuť. Z dôvodu nedostatočného venovania sa škole, som taktiež neurobil zápočty. Radšej som teda odstúpil. Našiel som si doma prácu a znova nastal čas spamätávania sa. Otázky mi však ostali v hlave doteraz, no k ním pribudla aj nenávisť. Ženu ktorú milujem, zároveň nenávidím. Po dlhšom čase, som si znova našiel dievča, avšak som nedokázal prestať myslieť na ňu a naviac som zistil, že ma ešte aj podvádza. Tak som to ukončil. Uvedomil som si, že to bola tá pravá a že takú už nenájdem. Znova po dlhšom čase, som si našiel ďalšie dievča. Povedal som si, že to treba skúšať, tak som z ňou vydržal 2 roky. Bol som s ňou rád a naviac bola zo mňa celá hotová. Tak som si povedal, že už nebudem hľadať ďalšiu. Vzali sme sa a o rok na to, sa nám narodila dcéra. Neprejde deň, kedy nemyslím na tú bolesť, ktorú mám neustále v srdci, no žena, dieťa a práca mi veľmi pomáhajú a pomaličky to ustupuje. Keď to však ustúpi úplne, určite napíšem.