Je to tak,třeba je to k nevíře

Začula som medzi regálmi, ako pani hovorí kamoške, že má odpor voči všetkému, čo má viac nôh, ako ona.

Čiže jej neprekážajú žaby, hadi, sliepky a kohúti, či iné ftáctvo .

Musí ale nenávidieť nábytok, ten prevažne stojí na štyroch nohách, nie? A zaujímalo by ma, ako to má s mužmi. Tu, keď sa ulieva slivovička, tak doradu: do pravej nohy prvá štamprla, do druhej nohy, aby sa nekrívalo, a do tretej, nech stojí, ako má.
Nakoľko nakupujem zúrivo rýchlo, nepočula som pointu príbehu, a ani netuším, či pani je radšej v spoločnosti rovnakého pohlavia. Možno sú výnimky z jej fóbie.

Tak, ako kocúra, ktorého obvykle milujem, som dnes nenávidela. Hral sa so slepúchom s vražedným úmyslom pokračovať v jedle, on ten chudák už mal zjedený chvostík. Snažila plaza zachrániť, a odohnala som maznáčika preč. O chvíľku som šla pozatvárať dvere a okná, vyvetralo sa pekne, a - skoro som zašliapla v izbe to nebohé zviera. On si hračku dovliekol dnu, vysvetlil si to zrejme tak, že vonku nesmie, ale keď ho nevidím, tak

Čo oči nevidia, srdce nebolí...