Klub mimozemšťanov

Bavím sa s kamarátom, že všetko nám už podsúvajú modifikované, celé to naše bytie je závislé od kdeakých mutantov. A on zapotí, že by bol radšej skrížený s mimozemšťanom, než s blbcom.

No chlapče, želanie je to pekné, ale vieme my, či by sme neboli pre takého mimozemšťana čosi ako pre nás komár? Ten sa nás tiež snaží opichať, a nikto to nepovažuje za erotický prienik.

Moja predstava mimozemšťana je, že má pružné chápadlá a celý sa nimi vie zamotať do objatia a aj rozmnožuje sa každý jedinec sám, nepotrebuje k tomu nijakého iného spolupútnika vesmírom.

Ľudstvo je potrebou vytvárania páru predsa aké krehké a zraniteľné, obzvlášť teraz, keď nikto nechce ustupovať, nikto netoleruje iný názor, necíti potrebu zdieľať. A už vôbec nikto sa nechce obetovať pre malé bezmocné bytosti, kými sme aj my boli skoro dve desaťročia existencie.

Je strach byť závislý od iného človeka. Obrovská nedôvera. Strach vystaviť svoje slabé miesta, aby hneď niekto nezačal rýpať, aby si iná, tiež ľudská bytosť nezačala hojiť mindráky útočením na slabosti, aby vynikla jej dokonalosť.

Ja tiež chcem mať svoje chápadlo. Neviem sa totiž poškrabkať v strede chrbta)