Všednosť

Je tiché ráno po daždivej noci. Úľava. Víkendový dlhší spánok. Osvieženie. Vzácny čas.

Zdá sa vám dnešné ráno obyčajné?

Už som chcela klesnúť, upadnúť do popisovania katastrof každého mysliteľného stupňa a kalibru. Všimneme si v tejto dobe to, čo máme? Každodennosti. Radosť zo svojho obľúbeného hrnčeka, dôverčivý pohľad domáceho zvieratka, úsmev človeka, s ktorým niečo zdieľate, úsmev pri plánovaní víkendových aktivít, ktorým nebráni nič v realizácii len vlastná pohodlnosť.

Ak sa niekto zobudil s pocitom, že zas bude niekto fŕkať jedovaté sliny, rýpať, podpichovať, kritizovať a vôbec, zraňovať, kam len dosiahne, uvedomte si svoju výnimočnosť. Kto si už dnes všíma priemer? Zaujíma niekoho štandard? Kdeže.

Desivé predpovede veštíc, astrológov, rôznych médií... Sú potrebné, aby sme si uvedomili vzácnosť každého dňa? Skutočnosť, že nikdy sa nevráti ani jedna premárnená minúta?

Mám smutné osobné výročie, tak strašné, že tú obludnosť som ani po deviatich rokoch nedokázala spracovať a spláchnuť tam, kam patrí /do žumpy/. Ale je najvyšší čas, lebo možno nebude šanca.

Ak to niekto dočítal, prosím, povedzte mi, ak ste boli dlhodobo zablokovaní, ako ste sa z toho dostali?