Skoro ako dejavuuu

Naozaj je to už veľmi dávno, čo som kráčala v ústrety noci za ním prvýkrát. Bola to Nirvána pocitov a vášne, aj bubon bijúci na poplach. Zdupkaný zajačik - aj oči pre plač. Napriek tomu všetkému, že sme sa roky nevideli a každý žili svoj život, udržiavali sme sporadicky kontakt, zväčša písomný. Ale keď sa zjavilo na displayi môjho telefónu jeho číslo, to bol kompas, ktorý nám pomaly daval smer.
Ked prišiel po rokoch ten deň s veľkým D a mali sme sa po rokoch stretnúť, vyskúšala som snáď všetky šaty v skrini. Nebol na tom o nič lepšie, ale ako to býva, dobrý pohárik uvoľňuje napätie. Hladil ma po tvári a zašepkal: "takúto si ťa pamätám, stále si rovnaká" a jeho oči mali pritom taký šťastný v pohľad, že sa to nedá ani s odstupom času opísať. Od toho dňa sme stále spolu.
A pred pár dňami som to zažila znovu, rozžiarené oči, ktoré ma natešeným ohľadom objímali a blúdili po mojej tvári a vtedy sa to stalo. Zrazu v tom tichu povedal : "stále si rovnaká ako prvýkrát" v duchu sa človek musí usmiať, pribudli roky, kilá, vrásky. Len som sa spytala :" ty si to pamätáš?" Schúlila som sa do klbka k nemu ako malé mačiatko a vychutnávala si ten slastný pocit.
Krásny den, amici 😊