Poskytovateľ

Keď tu čítam, ako muž napíše, že robil prevozníka, neviem, aké mohol mať pocity.
Možno najprv sa cítil ako princ vysloboditeľ.
Možno neskôr ako použitá handra.

Poskytnúť niekomu rameno na vyplakanie nie je také osobné, ako utešovať telo telom.

Nejaké desaťročie dozadu, keď som si vôbec nebola vedomá, že som schopná každého muža iba použiť, sa mi stalo, že skúsený chlap odmietol - práve preto, lebo nemal záujem o funkciu poskytovateľa útechy, hladkanie zraneného ega, prevozníka z bodu na dne na vrchol, kde čaká už niekto celkom iný.

Často pozorujem, ako muži apelujú na môj súcit.
No čo vám poviem, som sfiňa bezcitná, nemám záujem zachraňovať princátka zo spárov dračice, z osídiel nudy, samoty ani iných životných okolností.

Prenechám to silne altruisticky založeným osôbkam.
Neviem si odôvodniť, prečo sa nechať použiť.
Jasný sebec, asi som to chytila v DNA posledného manžela.