Možno raz...

Stále premýšľam nad tvojimi očami vždy ten pohľad ktorý sa na mňa hanblivo pozrel pritom túžiaci ma mať a očami si ma vyzliekal vždy ked som prišla..Pomaličky ale isto si prechádzal okolo mňa a ja som cítila tvoje očí na mňe aj ked som ta nevidela teda som sa tvarila že sa nepozerám..pritom som túžila a chcela aby si sa ku mne prihovoril a bol tam kde som ja,nenapadne si si sadol a sledoval si ma co robím sto krat som mala chut povedať ti ako túžim po tebe a chcem ta mat v sebe ani doteraz to neviem ale proste mas alebo mal si v sebe obrovsku charizmu ktora s teba žiarila ako v lete slnko..citila som ako si bol v rozpakoch posledne dni bojujuc sam zo sebou pritom tvoj pohlad hovoril za všetko...Mozno raz ta ochutnam celeho od pier az ku zaludi a budeme citit to co sme citili ked sme sa pozreli na seba a prezijeme ten pocit emócií a chémie ten výbuch slasti mat jeden druheho len pre seba citit toto vsetko nie len telom ale aj dušou...aj ked viem že si toto nikdy neprecitas ale si pre mna obrovský muž na pravom mieste si niečo co raz chcem mať aj ked viem že konkrétne to nebudes ty ale možno raz... :)