Aj to sa stáva....

Chcem vám v rýchlosti porozprávať príhodu,ktora sa mi stala už veľmi dávno/ este za slobodna/.Chodila som totiž vtedy s jedným mladíkom,ktory bol veľký turista.Skoro každý druhý týždeň sme teda zdolávali Slovenský raj a kratšie túry v Tatrách a to som milovala.A tak jedného krásneho dňa sme sa rozhodli,že si urobíme túru na Popradské pleso v Tatrách.Kto tam bol,vie,že nie je to náročná túra,takže sa to dalo zvládnuť.Hned dole sme sa pripojili k jednej skupine českých turistov.Po ceste nahor som si všimla,že je tam jeden mladý pár aj so psom. Boli to asi veľmi skúsení turisti,lebo nás zanechali a uhanali dopredu, až sme sa nakoniec všetci hore stretli.A ako sme tak oddychovali,každý / alebo kto chcel/ mohol zapísať do pamätnej knihy,ako sa mu tura páčila,čo zažil po ceste a podobne.Ja som teda napísala,že " Vrchol sme dosiahli a cítime sa šťastní a uvoľnení",ale potom išla za mnou tá pani so psom a na tú jej vetu,ktorú tam napísala,nikdy nezabudnem: Stalo tam:"Vrchol jsem dosahla jenom ja se psem.Muz to vzdal v pulce." Musela som si zakryť ústa rukou,lebo tak som sa začala smiať a stiahla som priateľa mimo nich a hneď mu to vyklopila.Rehlili sme sa z toho jak blazni.Myslim,že aj ostatní mali z toho dobru zabavu.Co urobí jedna skomolena veta....