Zimná

Práve som objednala zimnú dovolenku. Boli sme tam aj pred rokom, úplne náhodou som objavila chatu priamo na svahu. V Alpách. Do veľkého hotela sa mi ísť nechcelo, takých dovoleniek mám dosť v lete. Ale chata priamo na svahu, po tom som vždy túžila. Snáď aj tento rok budeme mať izbu na prízemí.
Minulý rok to bolo všetko super. Auto sme nechali dolu pod svahom, potom nás asi do polovice svahu vyviezli snežným skútrom s prívesom. Romantika začala teda ihneď, ani sme sa nestihli ubytovať. Potom to bolo ale ešte lepšie. Snehu sme mali do polovice okien, v izbe krb, nachystané drevo, izba zariadená tak typický tirolosko turistický. Domáci tak asi už nežijú, ale pre turistov je to príjemná zmena.
Všetko bolo vymyslené tak, že sme nič nepotrebovali. Jedlo a pitie bolo zabezpečené prevádzkou chaty. Cez deň tam síce bol trochu hluk, ale aj tak sme plánovali lyžovať, no a večer už všetci lyžiari boli doma a na chate zostali len hostia a personál, tak bol kľud. Taký ozajstný. Hostia boli väčšinou z celodenného lyžovania unavení a personál na nočnej si tam vlastne tiež išiel oddýchnuť z celodenného behania. V bare vládla pohoda a prítmie, zmätok a hluk dňa bol preč spolu so zákazníkmi. Keď sa zotmelo, človeku sa ani nechcelo ísť von, predstava, že je za dverami medveď alebo alpský škriatok bola až príliš živá. A tak sme sa väčšinou dosť skoro pobrali do svojich izieb. Urobili sme si v krbe oheň a len tak si užívali. Doteraz som nepochopila, prečo býva v hotelových izbách televízor, veď tomu programu nikto ani nerozumie, ani to ľudí nezaujíma. Prišli si predsa oddýchnuť. V našej izbe sme televízor však nemali. Ani rádio. Či sa nám chcelo, alebo nechcelo, boli sme nútení venovať sa jeden druhému. A nám sa chcelo.
Sme manželia tak dlho, že si výročie pripomíname už len s humorom. Deti odrástli, dcéra študuje medicínu a syn programovanie. Ale sú ďaleko, ona v Prahe a on v Mníchove. Nejako sme v krátkom období zostali sami. Nebolo to zo začiatku ľahké, zrazu sme v tom veľkom prázdnom byte nevedeli, čo robiť. Muž si kúpil hifi vežu, aby mal aspoň občas pocit, že tam je ešte niekto. Ja som postupne prestala pozerávať televízor, vrátila sa k čítaniu kníh a tak sme si postupne a pomaly začali zvykať zase len jeden na druhého, tie chvíle, ktoré nám boli pred vyše dvadsiatimi rokmi také vzácne. Nebudeme si klamať, aktívny život človeka dosť unavuje a hlavne, odvádza pozornosť od toho najdôležitejšieho, od rodiny. Viem, že môj muž sa občas otočí za inou, mladšou. Dokonca sa mu to občas vymkne spod kontroly a nenápadne sa otočí, aj keď je so mnou. Myslí si že je nenápadný, ale mne nič neunikne. Viem dokonca aj o zopár jeho záletoch. Nebudem sa tu tváriť, že mi to nevadí, hlavne ten prvý bol pre mňa ranou. Na druhej strane, bolo ich len zopár, trvali pár dní a nemali vplyv vôbec na nič. Pochopila som, že nie je dôležité, kam chlap občas chodieva, ale kam sa pravidelne vracia. Zrejme si potreboval niečo dokázať a možno aj veľa pochopiť. Nikdy som mu ani pohľadom nenaznačila, že o niečom viem. Aby som bola úprimná, mňa tiež poteší záujem mladšieho upraveného muža. Prečo nie? Len je pravdou, že tých príležitosti má žena prirodzene menej a keď ich ani nevyhľadáva, tak vlastne minimum. Potom je len na nej, či sa zľakne, alebo ich využije. Mne sa podarilo najskôr jedno, potom druhé. Prvé z druhého ako taká moja pomsta, druhý raz som si to celkom užila, ale žena to má zložitejšie, potrebuje k tomu aj vzájomné city a v mojom veku som nezodpovedné blbnúť už nechcela. Výsledok bol asi to isté, ako u neho. Myslím, že môj manžel o tom zálete nič netuší a ak áno, tak je rovnako zrelý a nedáva mi o tom vedieť. Mne stačilo, že som si dokázala, že aj zrelá žena môže byť pekná a príťažlivá, ale spoločný život s pozorným a starostlivým mužom, na ktorého sa dá vždy spoľahnúť je lepšia voľba. Nie vždy sú v živote dôležité prekvapenia a novinky. S manželom si ľudsky si rozumieme, v posteli nám to funguje, po tých rokoch sa už poznáme a vieme, čo na toho druhého, ale aj na seba, platí.
Teším sa na tú lyžovačku. Síce to nebude veľká zmena oproti tomu, čo máme doma, ale bude to príjemné spestrenie. Zamyslím sa a zrazu sa vidím v monitore, ako sa usmievam.